Verím v Ježiša Krista, Božieho Syna (4.)
Celá časť Nicejsko-carihradského vyznania viery, ktorá pojednáva o Ježišovi Kristovi, je vyjadrením dlhoročného boja v zápase o čistú vieru proti heréze arianizmu. Árius učil, že Ježiš Kristus nie je Božím Synom, je iba stvorením, ktoré má prednosť pred všetkými stvoreniami
Ako veril a učil Árius?
Veríme, že Syn bol stvorený z vôle Božej skôr než povstal čas a veky a že od Otca dostal život, bytie a slávu, zatiaľ čo Otec jestvuje spolu s ním. Totiž tým, že mu Otec odovzdal všetko ako dedičstvo, On sám nestratil nič z toho, čo vlastní v seba samom bez toho, žeby bol splodený, lebo On je prameňom všetkých vecí. Jestvujú totiž tri hypostázy (osoby) a Boh, ktorý je príčinou všetkého, je absolútne jediný, čo nemá počiatok. Avšak Syn, splodený od Otca mimo času, je stvorený a ustanovený skôr než bol čas. Skôr než bol zrodený, nejestvoval. Bol zrodený mimo času, skôr než povstali všetky veci, a svoj pôvod má od Otca. Preto nie je večný ani spoluvečný, nie je ani nezrodený spoločne s Otcom a ani svoje bytie nevlastní rovnako ako Otec, ako to tvrdia niektorí. (Árius, List Alexandrovi, biskupovi Alexandrie)
Reakcia alexandrijských biskupov
Ako môže podliehať zmene a premene ten, čo o sebe tvrdí: „Ja som v otcovi a Otec vo mne“ (Jn 14,10), čo tvrdí: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10,30) a čo ústami proroka hovorí: „Pozrite sa na mňa, že som a nezmenil som sa“ (porov. Mal 3,6)? Ak sa aj totiž tento výrok vzťahuje na Otca, je ešte vhodnejšie použiť ho teraz vzhľadom na Logos (Slovo), lebo hoci sa stal človekom, nezmenil sa, ale podľa slov apoštola „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i na veky“ (Heb 13,8). Aj pred nimi (ariánmi) tu už boli mnohé bludy, ktoré vďaka tomu, že si dovoľovali viac, než bolo treba, prepadli hlúposti. Lenže títo (ariáni) sa so všetkými svojimi taľafatkami usilovali zničiť božstvo Logosu a tak sa viac priblížili k Antikristovi. Preto boli odsúdení a vylúčení z cirkvi. Ich záhuba nás bolí hlavne preto, lebo predtým vyznávali učenie cirkvi, no potom pochybili. Ale to nás neudivuje. Veď to isté sa stalo Hymeneovi a Filetovi (porov. 2 Tim 2, 17) a pred nimi aj Judášovi, ktorý nasledoval Ježiša, no následne ho zradil a opustil. (Alexander z Alexandrie, List všetkým biskupom, 14; 16).
V Ježišovi sa uskutočňuje rekapitulácia všetkého
Protivníci nevedia, že Božie Slovo (Logos), Jednorodený, ktorý je vždycky blízko ľudskému rodu, spojil sa a zjednotil so svojím stvorením podľa blahovôle Otca a stal sa človekom. Ten istý Ježiš Kristus, náš Pán, ktorý pre nás trpel a pre nás vstal zmŕtvych, opäť príde v Otcovej sláve, aby vzkriesil každé telo, aby zjavil spásu a aplikoval poriadok spravodlivého súdu na všetkých, ktorí mu podliehajú. Je len jeden Boh Otec a iba jeden Ježiš Kristus, náš Pán, ktorý prišiel podľa plánu spásy a v sebe samom rekapituloval všetky veci. Medzi nimi aj človeka, ktorého stvárnil Boh. Rekapituloval teda v sebe samom aj človeka, keď sa stal viditeľným On, ktorý je neviditeľný, dal sa poznať ten, ktorý je nepochopiteľný, podrobil sa utrpeniu On, čo nepozná utrpenie a stal sa človekom ten, ktorý je Logos. (Irenej z Lyonu, Proti falošnej gnóze, III, 16).
Kristus je naša záštita
Príroda má svoje vlastné zvyky a inštinkty. Sotva dieťaťu vyrastú zuby, hneď vie použiť tieto svoje zbrane. Batoľa ich zatiaľ nemá, no snaží sa odplatiť tak, ako by ich malo. Jeleň, ktorý ešte nemá parohy, svojím čelom dokazuje a hrozí, že bude klať zbraňami, ktoré doposiaľ nepoznal. Keď vlk zbadá človeka ako prvý, odníme mu hlas a pohŕda ním sťa víťaz, čo vidí onemieť svojho protivníka. Keď sa však on sám cíti byť pozorovaný, odkladá svoju dravosť a nie je viac schopný bežať. Zvieratá poznajú aj vhodné lieky. Chorý lev hľadá opicu, aby ju zožral a sám sa uzdravil. Chorý medveď požiera mravce a jeleň rumádzga ratolesti olivy. Zvieratá teda vedia hľadať to, čo im osoží, iba ty, človek, nepoznáš svoje lieky. Nevieš, ako obrať protivníka o jeho silu, aby ako lev, ktorého predbehli, nebol schopný bežať. Nedokážeš postrehnúť okom svojej mysle jeho zákernosť a ako prvý zastaviť nápor jeho slov, potlačiť jeho unáhlenosť a prefíkanosť jeho reči. Ak ťa predbehne on, odníme ti reč. Ak na teba zaútočí , chop sa kameňa a on sa dá na útek. Tvojím kameňom je Kristus. Ak máš útočisko v Kristovi, vlk uteká nebude ťa môcť vydesiť. To je tá skala, ktorú hľadal Peter, keď sa potácal medzi vlnami. Našiel ju, lebo sa chytil Kristovej ruky. (Ambróz z Milána, Povzbudenie k panenstvu, VI, 4, 26-27).
Ježiš je všadeprítomný
Kontempluj nebesia – Ježiš je tam. Uvažuj o zemi – Ježiš je tu. Vystúp slovom na nebesia, zostúp slovom do podsvetia a nájdeš tam Ježiša. Dnes, kým hovorím, On je so mnou v tejto chvíli, a ak teraz nejaký kresťan hovorí v Arménsku, Ježiš je s ním. Kdeže by nebol ten, čo naplnil sebou samým všetky veci na zemi, na nebi i v podsvetí? On je skutočne veľký, On, ktorého moc naplnila svet, ktorý je a bude všade, lebo jeho kráľovstvu nebude konca. (Ambróz z Milána, Komentár na Lukáša, 2,13).
o. Marko Durlák, vyšlo v časopise Slovo
Zdroj obrázka: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/31/Nicaea_icon.jpg
