Verím v Zrodeného z Otca pred všetkými vekmi (5.)
Základným oporným bodom pre Áriovo učenie bol verš z knihy Prísloví, kde Múdrosť hovorí: „Pán ma stvoril na počiatku svojho diela, pred svojimi dávnymi skutkami“ (Prís 8,22). Cirkev vždycky verila, že Ježiš Kristus je tou večnou Múdrosťou – Logos. Ak teda Múdrosť sama vraví: „Pán ma stvoril na počiatku“, znamená to – tvrdil Árius – že bol čas, kedy táto Múdrosť ešte nebola. Tu sa začal dlhodobý spor o božstvo Ježiša Krista.
Podľa Ária je Syn stvorený, nie zrodený
Hľa, aké je tvrdenie odpadlíkov: „Boh nebol vždycky otcom, ale bol čas, kedy Boh otcom nebol. Boží Logos nejestvoval vždycky, ale bol stvorený z ničoho. Totiž ten, ktorý bol Bohom, stvoril z ničoho toho, ktorý ešte nejestvoval. Preto bol čas, kedy tento ešte nebol. Lebo Syn je stvorenie a dielo. Čo do podstaty, nie je podobný Otcovi, a nie je ani pravý a prirodzený Logos Otca, ani jeho pravá Múdrosť. Je iba jednou zo stvorených vecí a nesprávne definovaný ako Logos a Múdrosť, lebo aj on bol stvorený vďaka pravému Božiemu logosu a múdrosti, ktorá je v Bohu, v ktorej Boh stvoril všetky veci a aj jeho. Preto podlieha zmene a premene podľa prirodzenosti, rovnako ako ostatné rozumové stvorenia. Pokiaľ ide o Božiu podstatu, Logos je jej cudzí, je iný a od nej oddelený a Otec je pre Syna neviditeľný. Totiž Logos nepozná Otca presne a dokonalo, ani ho nemôže úplne vidieť. Syn dokonca nepozná ani svoju vlastnú podstatu, to aká ja. Bol totiž stvorený kvôli nám, aby ho Boh použil sťa nástroj k tomu, žeby mohol stvoriť nás. Ak by nás Boh nechcel stvoriť, nejestvoval by ani on.“ (Alexander z Alexandrie, List všetkým biskupom, v ktorom podáva náuku Ária a jeho stúpencov).
Otcovia vyvracajú toto tvrdenie slovami Písma
Pravda zvíťazí, lebo svetlo a tma nemajú nič spoločné, ako ani nejestvuje zhoda medzi Kristom a Beliálom. Kto bol kedy počul takéto tvrdenia? Kto by sa pri ich počutí nedržal zďaleka a nezapchával si uši, aby si ich zachoval nedotknuté pred špinou týchto slov? Kto pri počutí slov Jána, ktorý vraví: „Na počiatku bolo Slovo“ (Jn 1,1), nebude kárať tých, čo tvrdia, že „bol čas kedy ono (Slovo) nejestvovalo? Kto pri slovách evanjelia: „jednorodený Syn“ a „skrze neho bolo všetko stvorené“ (Jn 1,18.3) nebude nenávidieť tých, čo vravia, že on je len jednou zo stvorených vecí? Veď akože môže byť jednou z vecí, ktoré povstali skrze neho? Alebo ako by mohol byť Jednorodený ten, ktorý sa podľa nich radí medzi všetkých? Akože môže pochádzať z ničoho, keď Otec hovorí: „Moje srdce prekypuje krásnym slovom“ (Ž 44,2) a „Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice“ (Ž 109,3)? Ako môže byť nepodobný Otcovi čo do podstaty ten, ktorý je jeho dokonalým obrazom, odleskom Otca, a ktorý vraví: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14,9)? Ako napokon, ak je Syn Logos a Božia Múdrosť, mohol byť čas, kedy nejestvoval? Veď to by znamenalo tvrdiť, že bol čas, keď bol Otec bol pozbavený logosu (rozumu) a múdrosti. (Alexander z Alexandrie, List všetkým biskupom).
Otec je väčší od Syna vzhľadom na človečenstvo, nie božstvo
Otec je väčší než Syn, ktorý prijal prirodzenosť otroka, no Syn a Otec sú jedno, lebo Syn má Božiu prirodzenosť a je rovný Bohu. Počuli sme, bratia, Pánove slová adresované apoštolom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja“ (Jn 14, 27-28). Skutočnosť, že od nich odchádzal, hoci im dal prísľub, že sa vráti, znepokojila a naplnila strachom ich srdce, keďže počas neprítomnosti pastiera vlk mohol napadnúť ovce. No Kristus, ktorý bol súčasne človekom i Bohom, aj keď ich opúšťal ako človek, ako Boh ich nezanechal. Odchádzal so svojím človečenstvom, ale ostával so svojím božstvom. Odchádzal s človečenstvom, vďaka ktorému mohol vyplniť určitý priestor, ale ostával so svojím božstvom, vďaka ktorému je všadeprítomný. Prečo by sa teda malo ľakať a znepokojovať ich srdce, keď On, hoci unikol ich zraku, ostal prítomný v ich srdci? A hoci sa aj Boh, ktorý je všadeprítomný, vzďaľuje od sŕdc tých, čo ho opúšťajú nie chôdzou, ale svojimi zlozvykmi, vstupuje do tých, ktorí sa k nemu obracajú nie zrakom, ale vierou a približujú sa k nemu nie telom, lež dušou (Augustín, Komentár na Jána, 78, 1).
Božstvo a človečenstvo v Kristovi sú nerozdielne
Nech arián toto prijme ako pravdu, ak chce byť uzdravený zo svojho omylu. Ak by sa však snažil vyvrátiť to, správal by sa ako človek prázdny, ba dokonca chorý. To pre svoju podobu sluhu stojí Boží Syn nižšie než Otec i sám Svätý Duch, a je dokonca nižšie než on sám, nakoľko Kristus vo svojej božskej prirodzenosti je väčší než je sám vo svojej prirodzenosti otroka. Čo je na tom divné a nedôstojné, keď Boží Syn odvolávajúc sa na svoju prirodzenosť sluhu vraví: „Otec je väčší ako ja“ a odvolávajúc sa na Božiu prirodzenosť hovorí: „Ja a Otec sme jedno“ ? Sú jedno, nakoľko Slovo bolo Boh; a Otec je väčší než Syn vzhľadom na to, že Slovo sa stalo telom (Jn 1, 1.14).
o. Marko Durlák, vyšlo v časopise Slovo
Zdroj obrázka: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/31/Nicaea_icon.jpg
