…a stal sa človekom (10.)
Všetky veľké svetové náboženstvá ponúkajú človeku ideály a možnosť byť šťastným za predpokladu, že sa človek postupne očisťuje a oslobodzuje od vášní, čím vystupuje hore, k nejakému bodu, kde sa nachádza dokonalé šťastie. Kresťanstvo prináša iný pohľad. To Boh zostupuje dole k človeku a napĺňajú sa na ňom slová Písma: „Moja rozkoš je byť medzi synmi ľudskými“ (Prís 8,31).
Pre nás sa dal uložiť do jasieľ
Ach, kiežby som mohol vidieť tie jasle, v ktorých kedysi ležal Pán! My kresťania sme z úcty k nemu odstránili jasle z hliny a nahradili ich jasľami zo striebra. Avšak mne osobne boli vzácnejšie tie prvé. Pohanský svet uprednostňuje zlato a striebro, kresťanská viera preferuje tie hlinené jasle. Ten, ktorý sa v nich narodil, pohŕda zlatom a striebrom. Ja neodmietam tých, čo z úcty voči nemu sem umiestnili jasle zo striebra, a rovnako nepohŕdam tými, čo pre chrám pripravili vázy zo zlata. Obdivujem však Pána, ktorý napriek tomu, že je Stvoriteľom sveta, nenarodil sa uprostred zlata a striebra, ale v hlinenom válove. (Hieronym, Homília na Narodenie Pána).
Stal sa jedným z nás a neštíti sa hriešnikov
Mnohí králi a vojvodcovia, ktorých stopy pretrvávajú podnes, upadli do úplného zabudnutia aj so svojimi výpravami. Aj keď zakladali mestá, stavali pevné hradby, dosiahli víťazstvá a slávu v bojoch a podmanili si mnohé národy, na ich povesť a mená si viac nik nespomína, a to aj napriek sochám, ktoré postavili a zákonom, čo vydali. Ale to, že jedna prostitútka vyliala na Ježiša voňavý olej v dome istého malomocného a v prítomnosti desiatich ľudí, to sa rozpráva po celom svete a ani po toľkej dobe táto epizóda nestratila na svojej sile. Peržania, Indovia, Skýti, Tráci, Sarmati, Mauretáni a všetci, čo obývajú britské ostrovy, naďalej rozprávajú o tom, čo urobila jedna prostitútka v Judei, medzi múrmi jedného domu. Veľká dobrotivosť Pána dovoľuje, aby mu prostitútka bozkávala nohy, aby ich pomazala voňavým olejom a poutierala vlasmi. Necháva ju tak konať a robí výčitky tým, ktorí ju karhajú. (Ján Zlatoústy, Komentár na Matúša, 80,2).
Konal zázraky pre záchranu duší
Netreba sa diviť, ak Boh robí nejaký zázrak. Diviť by sa bolo treba vtedy, ak by ho robil nejaký človek. To, že sa náš Pán a Spasiteľ, Ježiš Kristus, stal človekom, má byť pre nás viac dôvodom na radosť než na údiv, omnoho viac než fakt, že Boh konal medzi nami Božie skutky. Skutočnosť, že sa pre nás stal človekom, osoží našej spáse viac, než zázraky, ktoré vykonal medzi nami. Uzdraviť choroby duše je dôležitejšie než uzdraviť choroby tela, ktoré raz musí zomrieť. Ale keďže duša nemohla poznať toho, kto ju mal uzdraviť, no v tele mala oči, ktoré mali možnosť vidieť veci viditeľné a materiálne, hoci zatiaľ nemala uzdravené oči srdca, ktorými by rozpoznala skrytého Boha, Pán konal skutky, ktoré bolo možno vidieť, aby uzdravil iné oči, ktoré ho ešte neboli schopné vidieť. Tak prišiel na miesto, kde ležalo veľké množstvo chorých, slepých, chromých a porazených. A pretože bol lekárom duší a tiel, a prišiel, aby uzdravil duše tých, čo uveria v neho, vybral si spomedzi chorých iba jedného, ktorého uzdravil ako znak jednoty. Na onom chorom človekovi chcel Pán dať veľký znak duši, ktorá v neho uverí, keďže kvôli odpusteniu jej hriechov prišiel a pre uzdravenie jej slabostí sa uponížil. (Augustín, Komentár na Jána, 17,1).
Pán naďalej koná zázraky v Cirkvi
Pán konal všetko preto, aby pozval ľudí k viere. Tá viera je teraz vrúcna v Cirkvi, rozšírenej po celom svete. Dnes sa konajú väčšie zázraky, kvôli ktorým neváhal vtedy vykonať aj zázraky menšie. Lebo o koľko je duša lepšia od tela, o toľko je aj zdravie duše cennejšie než zdravie tela. Dnes telo slepca neotvorí oči na Pánov zázrak, ale slepé srdce otvára oči na Pánovo slovo. Dnes mŕtvola nepovstane, ale vstáva duša, ktorá ležala mŕtva v živej mŕtvole. Dnes sa hluché uši tela neotvoria na hlas, ale koľkí si uzatvorili uši srdca a potom ich na Božie slovo otvorili dokorán, takže veria tí, čo kedysi neverili; žijú dobre tí, čo kedysi žili zle a poslúchajú tí, čo boli neposlušnými. A my hovoríme: „Teraz verí“ a divíme sa, keď tak počujeme hovoriť o tých, ktorých sme predtým poznali ako tvrdohlavých a nepoddajných. Ale prečo sa čuduješ, že niekto verí; že je bezúhonný; že slúži Bohu? Prečo nekonštatuješ, že teraz vidí ten, ktorého si pokladal za slepého; žije ten, o ktorom si si myslel, že je mŕtvy a počuje ten, ktorého si považoval za hluchého? (Augustín, Reči, 88).
Stal sa človekom, aby nás naučil žiť
Náš Pán a Spasiteľ, potom, čo si vzal telo z Panny, ukázal nám mnoho príkladov pokory. Všetky však prevýšil, keď sa rozhodol umyť nohy svojim učeníkom. Obdivuhodná a neporovnateľná je táto Pánova pokora. Pán večnej slávy umýva nohy svojim učeníkom. Ten, ktorému slúžia na nebi anjeli, sám slúži ľuďom na zemi. Ponižuje sa na zemi, aby si sa ty nevyvyšoval. Umýva nohy svojim učeníkom, aby si ty neodmietal umývať nohy tvojim spolubratom v službe. Nemôžeš sa pýšiť svojím bohatstvom alebo pôvodom či poctami, lebo Pán chcel urobiť toto. (Chromatius z Aquileje, Reč 15).
Marko Durlák, uverejnené v časopise Slovo
