Verím v jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev (18.)
V súčasnom svete sme svedkami jestvovania mnohých cirkví, ktoré si nárokujú pravosť a autentickosť s tým prvým spoločenstvom kresťanov, ktoré sa sformovalo v Jeruzaleme a odtiaľ rozšírilo do celého sveta. Dnešné kresťanstvo je rozdrobené na mnohé vetvy tak na Západe (protestantské cirkvi) ako aj na Východe (pravoslávne cirkvi). Kde nájsť garanciu pravosti?
Jednota cirkvi je obrazom jednoty Trojice
Po zmŕtvychvstaní nášho Pána, Ježiša Krista, keď nadišiel deň, ktorý on sám určil, poslal Svätého Ducha. Všetci tí, čo boli zhromaždení na jednom mieste, boli naplnení Svätým Duchom. Zjednotili sa s Kristovým telom, to jest s veriacimi, ktorých počet narástol na tritisíc a neskôr na päťtisíc. Tak sa sformoval početný ľud, kedy všetci, ktorých naplnil Svätý Duch a zapálil v nich duchovnú lásku, stali sa jednou skutočnosťou. To o nich píše Písmo, keď hovorí, že boli jedno srdce a jedna duša (Sk 4,32). Bratia, buďte pozorní a na základe tohto spoznáte tajomstvo Trojice, že totiž jestvuje Otec, jestvuje Syn a jestvuje Svätý Duch, a predsa Otec, Syn i Svätý Duch sú jeden Boh. Hľa, ľudí bolo na tisíce a mali jedno srdce, boli ich tisíce a boli jedna duša. Ale kde boli jedno srdce a jedna duša? V Bohu. Táto jednota sa totiž nachádza v Bohu. Mýlim sa azda, keď poviem, že dvaja ľudia sú dve duše, traja ľudia – tri duše, a mnoho ľudí – mnoho duší? Určite hovorím správne. Ale ak sa títo približujú k Bohu, mnohí ľudia sa stávajú jednou dušou. Z tohto prameňa, presnejšie od Svätého Ducha, prichádza k nám láska, ako píše aj Apoštol: „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5) (Augustín z Hippo, Komentár na evanjelium od Jána, 39,5).
Ako je možné, že sa v kresťanstve zrodilo toľko siekt?
V každom hnutí, ktoré má seriózny pôvod a je užitočné pre život, vznikli rozličné prúdy. Medicína je užitočná a nevyhnutná pre ľudský rod, a je v nej mnoho diskutovaných otázok ohľadom rozličných terapií. Rovnako aj vo filozofii, ktorá sľubuje pravdu a poznanie bytia, ktorá tvorí pravidlá života a chce určovať, čo je užitočné pre ľudí, jestvujú mnohé protichodné názory. Preto sa na poli filozofie zrodili najrozmanitejšie školy. Dokonca aj v judaizme odlišné interpretácie Mojžišových písem a prorockých kníh boli príčinou zrodu mnohých siekt. Aj v kresťanstve, knihy Svätého Písma, považované za sväté, boli vnímané rozličným spôsobom, a tak sa zrodili sekty, pomenované podľa ľudí plných obdivu voči pôvodnému kresťanskému učeniu, ktoré pre rozličné príčiny dospeli k odlišným pohľadom. Preto sa mi zdá, že je obdivuhodné to, o čom hovorí Pavol: „Musia byť medzi vami rozkoly, aby sa ukázalo, kto sa osvedčí“ (1Kor 11,19). V medicíne je skúsený ten, kto vyskúšal viaceré metódy a po múdrom zvážení rozličných škôl rozhodol sa pre tú najlepšiu; podobne aj vo filozofii urobil pokroky ten, kto dospel k najlepšej náuke potom, čo prešiel mnohými ďalšími. Povedal by som, že medzi kresťanmi najmúdrejší je ten, čo starostlivo preskúmal rozličné sekty v judaizme a kresťanstve. Ak niekto haní našu vieru len preto, že z nej vzišli rôzne sekty, potom musí pohŕdať aj Sokratom, lebo z jeho učenia tiež vznikli rozličné školy, ktoré sa v názoroch rozchádzajú. (Origenes, Proti Celzovi, 3, 12-13).
Pravá Cirkev je výsostne apoštolská
Preskúmaj apoštolské cirkvi, kde sa dodnes uchovávajú katedry ich apoštolov ako miesto vyučovania počas zhromaždení; kde sa čítajú autentické listy, ktoré im apoštoli napísali, v ktorých ešte dnes počuť ich hlas. Si blízko Achájska? Máš Korint. Ak nie si ďaleko od Macedónska, máš Filipy a Solún. Ak sa môžeš odobrať do Ázie, máš tam Efez. Ak budeš v končinách Itálie, máš tam Rím, odkiaľ k nám rýchlo prichádza hlas autority. Tá cirkev v Ríme, ó, aká je blažená! Boli to sami apoštoli, ktorí jej spolu s ich krvou vyliali aj všetku náuku. Cirkev, kde sa Peter pripodobnil Pánovi v umučení. Pozrime sa, čo táto cirkev prijala, čo učí, o čom vydáva svedectvo a čo s ňou zdieľajú aj cirkvi v Afrike. Nuž teda cirkev v Ríme pozná iba jediného Boha, stvoriteľa sveta a Ježiša Krista, narodeného z Márie Panny, Syna Boha stvoriteľa. Verí vo vzkriesenie tela. Zjednocuje zákon, prorokov i evanjeliá i apoštolské listy a z nich čerpá svoju vieru. Dáva jej pečať vodou krstu, zaodieva ju Svätým Duchom, živí Eucharistiou, povzbudzuje k mučeníctvu a neprijíma nikoho, kto tomuto učeniu odporuje. (Tertulián, Proti heretikom, 36),
Nedostatky cirkvi nemajú odradiť kresťana
Hoci je v Cirkvi vidno aj kúkoľ, naša viera a láska nesmú ochabnúť natoľko, žeby sme sa pri pohľade na kúkoľ sami vzdialili od Cirkvi. Nám ostáva len usilovať sa o to, aby sme sa stali pšenicou, takže keď nastane žatva a úroda sa bude ukladať do Pánovej sýpky, aby sme mohli obdŕžať odmenu za naše skutky a námahy. Apoštol vo svojom liste hovorí: „Vo veľkom dome nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené; jedny na vznešené ciele, iné na všedné“ (2 Tim 2, 20). My sa snažme, nakoľko je to len možné, byť nádobami zo zlata alebo striebra. (Cyprián z Kartága, List 54,3).
Marko Durlák, uverejnené v časopise Slovo
