Odchod do večnosti svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa; Náš otec, svätý Pavol VI., rímsky pápež – 26. september

Odchod do večnosti Jána Teológa
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milostivý“. Ján pochádzal z Betsaidy a bol synom rybára Zebedeja a jeho ženy Salome. Bol tiež mladším bratom sv. Jakuba Zebedejovho. Spočiatku nasledoval Jána Krstiteľa, no keď bol pozvaný Ježišom k nasledovaniu, hneď zanechal svojho otca a rybárske siete, a šiel so svojim bratom Jakubom za Kristom. Odvtedy sa až do konca pozemského života viac od svojho Učiteľa nevzdialil.
Po zosnutí presvätej Bohorodičky odišiel Ján so svojim učeníkom Prochorom z Jeruzalema a zvestoval Evanjelium v Malej Ázii. Najviac sa zdržal a pracoval v Efeze. Svojimi kázňami a zázrakmi mnohých obrátil na kresťanstvo. Nazlostení pohania ho v okovách poslali do Ríma k cisárovi Domiciánovi. Pred cisárom bol bitý a mučený, ale keďže mu nepoškodil ani najsilnejší jed, ktorý mu dali vypiť, a neublížil mu ani vriaci olej, do ktorého ho hodili, cisár sa zľakol a poslal ho do vyhnanstva na ostrov Patmos v Egejskom mori. Na tomto ostrove sv. Ján slovami a zázrakmi mnohých priviedol ku kresťanstvu, takže tam už takmer nebolo nikoho, kto by neuveril v Krista.
Napísal tu svoje Zjavenie, ktoré poznáme pod názvom Apokalypsa. Tradícia rozpráva, že Ján a jeho učeník Prochor odišli z mesta do jaskyne v púšti. Keď Ján desať dní nič nejedol, modlil k Bohu a prosil ho, aby mu zjavil, čo má robiť. K Jánovi prišiel hlas z výšin a povedal: „Počkaj desať dní a dostaneš zjavenie o mnohom a veľkom.“ Potom k nemu zostúpili Boží anjeli a zvestovali mu mnoho nevysloviteľného.
V časoch cisára Nerva, ktorý dal slobodu všetkým zajatcom, Ján odišiel znova do Efezu. Tu v starobe zhromaždil okolo seba učeníkov a nadiktoval im svoje evanjelium. Iné zdroje uvádzajú, že Evanjelium napísal ešte na ostrove Patmos. Tradícia totiž uvádza, že jedného dňa Ján prikázal všetkým na Patmose, aby sa postili. Vzal so sebou svojho učeníka Prochora a odišiel z mesta na vysoký vrch, kde strávil tri dni na modlitbách. Po treťom dni sa ozval veľký hrom, zablesklo sa a hora sa zatriasla. Ján povedal Prochorovi: „Napíš, čo si počul z mojich úst.“ Vtedy pozdvihol oči k nebu a začal hovoriť: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh…“ a hovoril ďalej ostatné veci.
Posledné roky svojho života strávil apoštol Ján v prísnej askéze. Jedol len chlieb a vodu, nestrihal si vlasy a obliekal sa do jednoduchého ľanového odevu. Keď veľmi zoslabol, jeho učeníci ho nosili do chrámu a on už nebol schopný prednášať dlhé kázne. Odvtedy hlásal už iba jediné: „Deti, milujte sa navzájom.“ Keď sa ho jedného dňa učeníci spýtali, prečo im to ustavične opakuje, Ján im odpovedal: „Toto je Pánovo prikázanie, a ak ho zachovávate, stačí to.“
Keď mal viac ako sto rokov, želal si, aby mu učeníci vykopali hrob v tvare kríža a pochovali ho. Po usilovnom a plodnom živote sa tak presídlil do radosti svojho Pána. Keď učeníci neskôr otvorili jeho hrob, nenašli tu jeho telo, ale každý rok 8. mája sa opakoval zázrak – z jeho hrobu vychádzal akýsi jemný a voňavý prach, ktorý veriaci ľud zbieral a liečil ním choroby.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com