Svätý apoštol Jakub Alfejov; Náš prepodobný otec Andronik a jeho manželka Atanázia – 9. október
Apoštol Jakub Alfejov
Jeho meno značí: Ten, ktorý nasleduje Boha. Bol jedným z dvanástich apoštolov. Svätý Jakub mal aj prímenie „Mladší“, aby sa odlíšil od Jakuba Staršieho, ktorý bol bratom sv. apoštola a evanjelistu Jána. Jakub Mladší bol synom Alfeja, ktorý sa volal aj Kleofáš, a Márie, ktorú sv. Ján nazýva sestrou Panny Márie.
Jakub Mladší sa po zoslaní Svätého Ducha stal prvým biskupom Jeruzalema. Dôležitosť tohto úradu potvrdzujú viaceré udalosti opísané v Skutkoch apoštolov. Napr. pri zázračnom vyslobodení z väzenia Peter hovorí veriacim: „Oznámte to Jakubovi a bratom.“ Na jeruzalemskom sneme Jakub zasahuje do debaty a jeho slovo má váhu. Takisto Jakub dáva Pavlovi praktické pokyny, keď prišiel na svojej tretej apoštolskej ceste do mesta Jeruzalem.
Jakub napísal prvý zo siedmich listov, ktoré sa volajú „katolícke“, čiže všeobecné. List je adresovaný kresťanom roztrúseným po svete. Hovorí v ňom o potrebe a účinnosti modlitby („lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“), o pôvode a povahe pokušenia („nech nik v pokušení nehovorí: ,Boh ma pokúša.‘ Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza“), o konaní skutkov lásky („viera bez skutkov je mŕtva“), o ovládaní jazyka („vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú?“),o krotení náruživosti („prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti“)a o požiadavke spravodlivosti k blížnemu („kto teda vie dobre robiť a nerobí, má hriech“). Osobitne dôležitá časť je stať o pomazaní chorých („Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene; modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“).
Z jeho života je známych viacero podrobností, ktoré podáva cirkevná tradícia. Jakub bol svätý muž, ktorý žil prísnym spôsobom života. Na bosých nohách nosil sandále, nestrihal si vlasy ani bradu, nepil víno, nejedával mäso. Často sa modlieval. Bol veľmi horlivý pri ohlasovaní evanjelia Židom. Biskupom bol do roku 62, keď zomrel rímsky miestodržiteľ Festus. Jeho nástupca neprichádzal, a tak to využil veľkňaz Hanan II., zvolal veľradu, Jakuba obvinili, že porušuje zákon a odsúdili ho na smrť kameňovaním. No báli sa ľudu, ktorý si ho ctil ako „Spravodlivého“.
Vyviedli ho preto na strechu chrámu a nútili ho, aby odtiaľ vyhlásil, že sa zrieka viery v Ježiša Krista. On však hlasito kričal na ľudí a vyznal, že Ježiš je pravý Boh a sedí po pravici Otca. Nato ho zúriví farizeji a zákonníci zhodili dolu. Potom ho ešte kameňovali a nakoniec mu rozbili hlavu sochorom. O niekoľko rokov Rimania zrovnali Jeruzalem so zemou. Telo sv. Jakuba pochovali v blízkosti chrámu. V roku 572 jeho pozostatky preniesli do Konštantínopolu a neskôr do Ríma, kde ich uložili s pozostatkami sv. Filipa v chráme Dvanástich apoštolov.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
