Svätí mučeníci Oneziforos a Porfýrios; Naša prepodobná matka Matróna; Prepodobná Teoktista z ostrova Lesbos – 9. november
Prepodobná Teoktista
Narodila sa okolo roka 827 v meste Méthymna (dnes Molynos) na severe ostrova Lesbos v Egejskom mori. Keď prišla o rodičov, príbuzní ju odovzdali na výchovu do istého monastiera, kde sa neskôr stala mníškou.
Okolo roka 845 ostrov prepadli Arabi a mnohých, okrem iného aj Teoktistu, zobrali do zajatia. Keď však zakotvili pri ostrove Paros, využila chvíľku ich nepozornosti a dala sa na útek. Neprestávala bežať, kým jej porast a kamene nedoráňali nohy natoľko, že sťa mŕtva padla na zem. Noc prežila vo veľkých bolestiach, ale neprestajne ďakovala Bohu, že ju vytrhol z rúk nepriateľa.
Keď na druhý deň ráno zbadala, že Arabi z ostrova odchádzajú, rozhodla sa, že tam zostane navždy. V tom čase bol Paros úplne pustý a aj tamojší chrám zasvätený Presvätej Bohorodičke bol schátraný. Teoktista bývala na ostrove 36 rokov a viedla pravý pustovnícky život. Živila sa výlučne semienkami slnečníc, ktoré tam rástli, a Božím slovom. Vo dne, v noci spievala Bohu žalmy, duchovné piesne a ďalšie texty. Šaty, ktoré mala na sebe, sa rýchlo zodrali, takže jediným jej odevom sa stala Božia milosť, ktorá ju chránila pred každým nešťastím.
Po 36-tich rokoch sa akísi poľovníci rozhodli navštíviť Paros a loviť tam zver. Keď sa jeden z nich oddelil od svojich kolegov, objavil spustnutý chrám. Ako tam vošiel, zbadal na pravej strane prestola za hustými pavučinami akúsi postavu. Keď podišiel, začul hlas: „Človeče, stoj! Nepribližuj sa, lebo sa hanbím! Som nahá žena. Prosím ťa, hoď mi odev. Keď zahalím svoju nahotu, potom ti poviem o sebe, nakoľko mi to Pán prikáže.“ Keď to poľovník spravil, zbadal pred sebou ženu, ktorá sa viac podobala mŕtvole ako živej bytosti: kosti pokryté kožou, vlasy biele ako sneh, tvár tmavá, oči vpadnuté a hlas takmer nepočuteľný. Ona mu o sebe povedala a poprosila ho, aby o nej nikomu nehovoril, ale aby jej na budúci rok priniesol trocha eucharistického pokrmu.
O rok spomínaný muž zašiel za svojím kňazom a vypýtal si od neho časticu Eucharistie. (V tom čase aj nevysvätení kresťania smeli brať so sebou na cesty trocha Eucharistie.) Keď sa oddelil od kolegov a vošiel do chrámu, Teoktista padla pred Eucharistiou na zem, vrúcne ju prijala a povedala: „Vládca, teraz odídem, kam mi to prikáže tvoja dobrota.“ Nato pozdvihla ruky a dlho sa modlila. Po niekoľkých dňoch sa muž vrátil do chrámu, ale Teoktista už nebola medzi živými.
Keď sa poľovníci odplavili a boli už blízko domova, spomínaný muž im rozpovedal všetko, čo zažil na ostrove. Jeho kolegovia sa rozhodli, že sa vrátia na Paros. Po vstupe do tamojšieho chrámu telo Teoktisty nenašli – zmizlo, hoci bol ostrov úplne pustý. Rozišli sa teda po celom ostrove hľadať jej telo, ale nenašli ho. Tajomstvo jej tela Boh vo svojej prozreteľnosti neodhalil.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
