Svätý mučeník Nikefor; Prepodobná Anna Katarína Emmerichová – 9. február
Mučeník Nikefor
Nikefor žil za čias cisára Valeriána v meste Antiochia a bol laikom. Spriatelil sa s jedným kňazom, ktorý sa volal Saprikios a mali sa radi ako rodní bratia. Ich vzájomná láska a priazeň trvali veľa rokov, až istý človek, nepriateľ, zasial medzi nich nezhodu a miesto priazne zaujala taká nenávisť, že jeden druhého nechceli ani vidieť, ani jeden o druhom počuť. Nikefor sa spamätal skôr. Preto poslal k Saprikiovi niektorých svojich druhov, aby ho prosili o obnovu dávnej priazne. Ale ten kňaz o zmierení nechcel nič počuť. Nikefor sa tým nedal odstrašiť. Skúšal to znova a znova, no vždy bez úspechu. Nakoniec Nikefor sám pošiel do jeho domu. Keď tam prišiel, padol z nôh a prosil ho menom Ježiša o odpustenie. Ale aj tento upokorujúci krok neobmäkčil kňazovo tvrdé srdce.
V tom čase začalo v Antiochii veľké prenasledovanie kresťanov. Saprikios bol tiež zajatý a predvedený pred správcu, pred ktorým smelo vyznal, že je kresťan, ba dokonca kňaz. Keď sa nechcel zrieknuť viery, správca ho prikázal mučiť. Mučený nebojácne povedal: „Moje telo je v tvojej moci, ale mojej duši nemôžeš urobiť nič, lebo sám Ježiš Kristus je môj vládca.“ Tak ho sudca nariadil sťať.
Keď sa Nikefor dozvedel o rozsudku, hneď sa ponáhľal na cestu, ktorou mali Saprikia viesť na miesto smrti. Vidiac kňazskú dôstojnosť Saprikia, pobehol k nemu a padol mu k nohám hovoriac: „Mučeník Kristov, odpusť mi to, čím som ťa urazil.“ No on bol aj teraz tak zatvrdilý, ako predtým. Pyšne podišiel ďalej a na Nikefora sa ani nepozrel. Ten sa zdvihol, rýchlo pobehol dopredu a druhý raz pri jeho nohách hovoril prosbu, ale aj teraz nadarmo. Toto bolelo Nikefora, lebo vedel, že hoci aj položí Saprikios život za vieru, jednako podľa slov apoštola Pavla nedosiahne večné šťastie: „…a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“ (1 Kor 13, 3b)
Preto sa ponáhľal až na popravisko, pretlačil sa pomedzi ľudí, padol mu tretí raz k nohám a so slzami v očiach ho prosil, aby sa spamätal a hoci aj vo chvíli smrti zanechal nenávisť. Ale on aj teraz ostal neoblomný. A to mu prinieslo záhubu, lebo Pán Boh mu odňal svoju milosť vo chvíli, keď mal byť sťatí. Dlhodobo nosil v srdci hnev a neodpustenie, tak ho celého pohltili. Náhle ho opustila odvaha a zvolal: „Stojte a nezabíjajte ma! Urobím, čo žiadate. Som pripravený obetovať vašim Bohom.“
Keď počul Nikefor, čo hovorí Saprikios, nesmierne sa zľakol a zavolal na neho: „Brat môj, čo robíš?! Nezriekaj sa Krista, nášho Spasiteľa a Učiteľa!“ No on ostal hluchý a zriekol sa Kristovej viery. Keď to videl Nikefor, zahorel túžbou nahradiť krivdu a pohoršenie. Preto zavolal ako len vládal: „Aj ja som kresťan a verím v Ježiša, ktorého sa tento bezbožný človek bez hanby zriekol, aby si svoj život na čas zachránil!“ Správca vydal hneď príkaz, aby popravili Nikefora. Takýmto spôsobom obdržal s mučeníckou smrťou tri vence: viery, pokory a lásky k blížnemu, ktorých sa Saprikios pre svoje zatvrdlivé srdce stal nehodný. Stalo sa to v roku 260. Hľa, hoci by robil kresťan aj dobré diela a neupadal do mnohých hriechov, na príklade Saprikia vidieť, že aj jeden ťažký hriech zahubí dušu.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
