Svätý mučeník Charalampés – 10. február
Mučeník Charalampés
Charalampés, ktorého grécke meno znamená „Radosťou svietiaci“, sa narodil v roku 89. Bol biskupom mesta Magnézia v Malej Ázii a veľmi úspešne tam ohlasoval vieru vo vteleného Božieho Syna. Keď mal svätec 104 rokov, na rímsky cisársky trón zasadol Septimus Severus, ktorý začal prenasledovanie kresťanov. Nový cisár vydal v roku 202 edikt, ktorým vyhlásil prijatie krstu za trestný čin.
V uvedenom období spravovali maloázijskú oblasť Lukianos a Lucius. Keď sa dozvedeli o Charalampovi, dali ho zadržať a predviesť. Na otázku, prečo odvrhuje modly, Charalampés odpovedal, že sa pridŕža zákonov Ježiša Krista, ktorý za svojich nasledovníkov obetoval vlastný život. Správcovia teda prikázali Charalampovi, aby priniesol obetu bohom a zriekol sa Krista, lebo v opačnom prípade bude musieť podstúpiť mučenie. Keď to napriek vyhrážkam odmietol, bez ohľadu na jeho vysoký vek (mal vtedy 113 rokov) pristúpili k donucovacím prostriedkom.
Zobliekli mu šaty a jeho telo trhali železnými hákmi, kým mu nezodrali kožu od hlavy až po nohy. Mučeník sa obrátil k mučiteľom a mocným hlasom povedal: „Ďakujem vám, že ste mi ohobľovali telo, lebo tým ste obnovili môjho ducha v Kristovi.“ Vtedy mučiteľom vypadli háky z rúk, pričom dvaja z nich, Porfyrios a Baptos, uverili v jediného Boha a nahlas oslavovali Spasiteľa. Rovnako sa zachovali aj tri ženy, ktoré boli svedkami mučenia. Na príkaz sudcov boli všetci piati sťatí mečom.
Keď jeden z vojakov pokračoval v trhaní Charalampovho tela, ochrnuli mu ruky. Zhrozený kričal na Lucia, aby mu pomohol. Ten pristúpil k Charalampovi a napľul mu do tváre. Vtedy sa stal ďalší zázrak, lebo Luciovi sa otočila hlava do neprirodzenej polohy a zostala tak. Prenikla ho hrôza a začal prosiť o zľutovanie. Po svätcovej modlitbe obidvaja mučitelia vyzdraveli. Vtedy mnohí z prítomných uverili v Krista; patril k nim aj Lucius, ktorý volal: „Veľký je Boh kresťanov!“
Tak predviedli svätca k cisárovi. Prevoz obvineného sa uskutočnil s nevídanou krutosťou, lebo mu priviazali povraz k brade a vláčili ho po zemi. Cisár nariadil páliť ho ohňom a prepichovať mu hruď, ale Božia moc spôsobila, že zostal nedotknutý. Okrem toho sa začali diať nové zázraky, keď svätec pred očami všetkých uzdravil človeka, ktorý bol 35 rokov posadnutý zlým duchom, a keď vzkriesil mŕtveho mladíka. Prítomný ľud začal oslavovať Krista Spasiteľa, pričom v Božieho Syna uverila aj cisárova dcéra Galéna.
Cisár však zostal neoblomný a spolu so svojím veľmožom sa začal Ježišovi rúhať a posmešne ho vyzývať, aby zostúpil na zem a ukázal svoju silu. Zrazu nastalo zemetrasenie, akási sila vyzdvihla obidvoch do vzduchu a spútala neviditeľnými okovami. Keď ich oslobodila až Charalampova modlitba, cisár na chvíľu zaváhal, ale potom vydal rozkaz sťať svätca mečom. Ten si radostne kľakol a položil svoju hlavu pod meč. Vtedy sa mu zjavil Spasiteľ a Charalampés ho prosil, aby na mieste, kde spočinú jeho kosti, nebol ani hlad ani choroba, ale pokoj, úrodnosť, odpustenie a spása. Pán mu sľúbil, že splní jeho žiadosť a vzal jeho dušu so sebou do neba. V súčasnosti sa svätcove pozostatky nachádzajú v monastieri svätého Štefana v Meteorách (Grécko), kde do dnešných dní konajú zázraky.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
