Náš otec svätý Meletios, antiochijský arcibiskup – 12. február
Antiochijský arcibiskup Meletios
Pochádzal zo slávneho rodu z Meletíny v Arménsku a pre svoju láskavosť bol zvolený za biskupa v Sebaste. Keď ho odtiaľ čoskoro vyhnali, odišiel do sýrskej púšte. Celý jeho život bol sprevádzaný bojmi proti Áriovej heréze, ktorá neuznávala Božieho Syna za Boha. Tri razy bol heretikmi zo svojej biskupskej katedry zosadený a vyhnaný do Arménska.
V roku 331 sa udialo, že ariáni zavrhli antiochijského patriarchu Eustatia a nastolili si svojho protibiskupa. Tento čin ale pravoverní katolíci neuznávali a ariánom sa vyhýbali. O 30 rokov nato zosadili ariáni svojho biskupa a spoločne s katolíkmi zvolili za patriarchu Meletia. Cisár Konštancius voľbu potvrdil, no časť pravoverných katolíkov nového biskupa neuznávala, pretože bol zvolený aj heretikmi.
Ariáni si mysleli, že sa Meletios pridá na ich stranu, ale pomýlili sa. Raz kázal o Presvätej Trojici a dokazoval, že Syn je rovnakej podstaty ako Otec. V chráme nastal veľký šum. Jeho vlastný archidiakon mu dokonca položil ruku na ústa, aby nemohol ďalej hovoriť. No vtedy Meletios zdvihol hore tri prsty. Potom dva z nich zložil a jeden nechal zodvihnutý, aby znázornil pravdu, že sú tri božské osoby, ale len jeden Boh. Archidiakon chcel zamedziť aj tomu, tak biskupovi uvoľnil ústa a chytil ho za ruku. V tej chvíli Meletios zvolal: „A tieto tri sú jedno.“
Po 30-tich dňoch v tejto funkcii bol Meletios vyhnaný z Antiochie. Vtedy si aj heretici a aj katolíci zvolili svojich biskupov. Obaja boli vlastne protibiskupmi. A tak nastal v Antiochii veľmi veľký rozkol, pretože biskupský trón patril naraz trom biskupom. Keď nastúpil zlý cisár Julián Apostata, tešil sa rozkolu v Antiochii. Preto dovolil, aby sa Meletios v roku 362 vrátil do mesta. Biskupovi prívrženci ho privítali s radosťou a celý Východ ho považoval za jediného právoplatného patriarchu.
Vo svojej funkcii bojoval Meletios s rozmáhajúcim sa pohanstvom, ktoré cisár Julián podporoval. Preto ho cisár poslal do vyhnanstva, ktoré netrvalo dlho, lebo Julián čoskoro zomrel. Nový cisár Valens, ktorý bol ariánom, chcel získať patriarchu Meletia na svoju stranu, ale nepodarilo sa mu to. A tak ho v roku 372 poslal do vyhnanstva. Keď sa to ľudia dozvedeli, bežali k vozu, na ktorom biskupa odvážali a začali kameňovať cisárskeho zástupcu. Patriarcha ho však prikryl svojim plášťom, a tak ho vlastne zachránil podľa slov Písma: „Milujte svojich nepriateľov,“ alebo na inom mieste: „Pán robí dobre i spravodlivým i nespravodlivým.“
Po smrti cisára Valensa nastali pokojné časy a Meletios sa mohol vrátiť do Antiochie. Bol privítaný s jasotom. V meste sa snažil nastoliť jednotu medzi rozdelenými katolíkmi. Svojmu katolíckemu protibiskupovi Pavlínovi navrhol, aby pásli svoje stádo spoločne, a aby sa po smrti jedného z nich stal patriarchom ten druhý. Pavlín návrh prijal a tým sa rozkol skončil. V roku 381 bol zvolaný do Konštantínopola Druhý všeobecný koncil a Meletios sa ho zúčastnil – bol jeho predsedom. Na tomto Sneme Boh cez neho vykonal zázrak, keď dokazoval Árianom dogmu o Svätej Trojici. Najprv zodvihol tri prsty oddelene, jeden po druhom a potom ich zložil pospolu. A vtom okamihu vyšľahlo pred všetkými prítomnými z jeho ruky svetlo ako blesk. Čoskoro po otvorení koncilu však zosnul. Pochovali ho v Chráme Svätých apoštolov. Rok po smrti boli jeho pozostatky prenesené do Antiochie.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
