Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy svätého a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána – 24. február
Prvé nájdenie hlavy Jána Krstiteľa
Veľký a slávny Ján Krstiteľ bol sťatý na želanie a na nahováranie Herodiady, Herodesovej nezákonnej manželky. Keď bol Ján sťatý, jeho učeníci vzali jeho telo a pochovali ho v samárijskom meste Sebastea. No ohľadom hlavy Herodiadina dcéra Herodiac nariadila, aby jeho hlava nebola pochovaná spolu s telom, lebo sa bála, aby prorok nejako nevstal z mŕtvych. Preto zobrala jeho hlavu a zakopala ju na skrytom a nedôstojnom mieste, hlboko do zeme. Jej dvoranka bola Jana, žena Chúzu. Dobrá a zbožná Jana nemohla strpieť, aby hlava Božieho človeka zostala na takom nedôstojnom mieste, preto ju tajne vykopala, odniesla do Jeruzalemu a pochovala na Olivovej hore.
Kráľ Herodes o tom všetkom nevedel. Keď počul o Ježišovi ako činí veľké zázraky, zľakol sa a povedal: „To je Ján, ktorého som dal sťať, on vstal z mŕtvych.“ (Mk 6, 16) Po určitom čase istý významný šľachtic, uveriac v Krista, zanechal svoje postavenie a svetskú márnosť, a prijal mníšstvo. Ako mních s menom Inocent začal žiť na Olivovej hore, práve na tom mieste, kde bola zakopaná hlava Krstiteľa. Keď si chcel postaviť kéliu a hlboko kopal, našiel hlinenú nádobu a v nej hlavu, o ktorej mu bolo tajomne zjavené, že je Krstiteľova. Keď však Inocent cítil, že sa blíži jeho smrť, znova ukryl hlavu svätého Jána Krstiteľa do zeme, lebo sa bál jej zneuctenia – kresťanstvo bolo ešte stále prenasledované a potupované. Pobozkal ju a zakopal na tom istom mieste.
Keď kresťanstvo získalo slobodu vďaka Milánskemu ediktu svätého cisára Konštantína Veľkého z roku 313, dvaja mnísi sa vybrali na púť do Jeruzalema. Tam sa jednému z nich zjavil svätý Ján Krstiteľ, prezradil mu miesto, kde leží jeho hlava, a prikázal mu, aby ju vykopal. Keď to však mních rozpovedal svojmu spoločníkovi, ten to považoval za obyčajný sen. V ďalšiu noc sa svätý Ján Krstiteľ zjavil obidvom mníchom a povedal im: „Zobuďte sa, zanechajte svoju neveru i lenivosť a urobte, čo vám bolo zvestované!“ Na druhý deň odišli na označené miesto, našli vzácnu relikviu a vložili ju do vreca z ťavej kože. To bolo prvé nájdenie hlavy svätého Jána Krstiteľa.
Druhé nájdenie hlavy Jána Krstiteľa
Po tom, čo dvaja mnísi na ceste do Jeruzalema našli vzácnu relikviu svätej hlavy a vložili ju do vreca z ťavej kože, sa títo mnísi stretli s istým chudobným človekom, ktorý sa k nim pripojil, a dali mu niesť dané vrece bez toho, aby vedel, čo je v ňom. V noci sa Pánov Predchodca zjavil tomuto mužovi a povedal mu: „Zanechaj svojich spoločníkov a spolu s vrecom, ktoré držíš v rukách, od nich uteč!“ Takto postupoval svätý Ján Krstiteľ preto, lebo videl lenivosť a nedbalosť mníchov: najprv neverili jeho zjaveniu a potom dali niesť jeho úctyhodnú hlavu človekovi, ktorého vôbec nepoznali.
Hoci svätý Ján Krstiteľ veľmi požehnával dom tohto muža a dal mu zbohatnúť, on nikomu neprezradil, aký vzácny poklad vlastní. Ku koncu svojho života odovzdal hlavu svätého Jána Krstiteľa svojej sestre a ona zasa inému zbožnému kresťanovi. Takto prechádzala od jedného človeka k druhému, až sa dostala do rúk kňaza a mnícha Eustatia, ktorý žil v jaskyni neďaleko sýrskeho mesta Emessa. Spomínaný mních však upadol do herézy arianizmu a pomocou hlavy Jána Krstiteľa, ktorú držal v tajnosti, robil mnoho zázrakov, aby dokázal správnosť svojho názoru. Keď sa správca mesta po porade s biskupom rozhodol vyhnať Eustatia z Emessy, ten zakopal hlavu svätého Jána Krstiteľa do zeme vo svojej cele, aby sa neskôr po ňu vrátil. To sa však nikdy nestalo a miesto jej odpočinku znovu nikto nepoznal.
Avšak po nejakom čase istý archimandrita Marcel, teda predstavený monastiera, ktorý vyrástol na uvedenom mieste, dostal sériu zvláštnych zjavení, na základe ktorých začal kopať a 18. februára v roku 452 naozaj hlavu našiel. Podobné zvláštne zjavenia mali nezávisle od neho aj archimandrita susedného monastiera Gennadios, hlavný diakon emesskej katedrály Kyriak a jeden emesský roľník. Dňa 24. februára 452 ju vtedajší emesský biskup Urán slávnostne preniesol do tamojšieho chrámu. Vtedy si však Malchos, jeden z kňazov, čo prišli s biskupom, povedal: „Odkiaľ by sa tu mohla nabrať Predchodcova hlava?!“ A smelo položil na ňu svoju ruku. V tej chvíli mu ruka vyschla a prilepila sa k nádobe. Keď sa biskup začal modliť, Malchos mohol svoju ruku odtiahnuť, no zostal ťažko chorý. Neskôr bola hlava prenesená do novopostaveného chrámu a Malchos dostal dar úplného vyzdravenia.
Tieto udalosti sa oslavujú ako druhé nájdenie hlavy svätého Jána Krstiteľa, ktorá potom začala na potvrdenie svojej pravosti roniť nádherne voňajúce myro, ktoré mnohých uzdravilo. Je dôležité a zároveň zaujímavé, že pokiaľ Ján žil, neučinil ani jeden zázrak, ale jeho ostatkom bola daná divotvorná moc.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
