Náš prepodobný otec a vyznávač Prokop Dekapolita – 27. február
Prepodobný Prokop Dekapolita
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Pokrokový“. Tento svätec bol z Desaťmestia (Dekapolisu) pri Galilejskom mori, kvôli čomu aj bol nazvaný Dekapolita. Niektoré životopisy uvádzajú, že od mladosti sa oddal pustovníckemu životu. Iné uvádzajú, že pochádzal z bohatej rodiny a bol vzdelaný v svetských vedách. Oženil sa a mal deti. Neskôr sa však vzdal svojho majetku, opustil rodinu a stal sa pustovníkom, pričom prešiel všetky predpísané duchovné námahy, ktorými sa srdce očisťuje a duch pozdvihuje k Bohu.
Ale potom nastalo prenasledovanie kvôli ikonám zo strany zlého cisára Leva V., ktorý sväté ikony nespravodlivo nazval modlami a tých, čo sa im klaňali, modloslužobníkmi. Cisár bez milosti zabil mnoho nevinných pravoverných kresťanov a zlorečil všetkým verným kráľom, svätým a kresťanom, ktorí si pred ním uctievali sväté ikony. Vtedy sa veľký a neochvejný stĺp pravej viery, mních Prokop, odvážne postavil proti množstvu heretikov, ktorí sa vo svojej bezbožnosti rúhali vteleniu Boha Slova a nehanebne popierali sväté ikony. Zahanbil heretikov, odsúdil ich bláznivú múdrosť a premohol ju nepremožiteľnými slovami inšpirovanými Bohom – ako pavučinu roztrhal ich ľstivé slovné výplody a dokázal im, že klaňanie sa ikonám nie je modloslužobníctvo, lebo kresťania vedia, že klaňajúc sa pred ikonami neklaňajú sa mŕtvemu drevu a farbám, ale živým svätcom, ktorí sú na ikonách zobrazení.
Tým si na seba privolal hnev cisára, ktorý ako divý lev z púšte reval a hľadal korisť. Na jeho príkaz mnícha chytili a kruto zbili; mučitelia mu telo drásali železnými nástrojmi a potom ho hodili do ponurej a smradľavej temnice. Svätec však vytrvalo znášal všetko svoje utrpenie. Spolu s ním trpel aj mních Bazil, ktorý sa predtým spolu s Prokopom namáhal v pôstoch. Obaja teraz spoločne podstúpili veľké muky pre sväté ikony. Obaja boli spolu uväznení a boli tam až do smrti cisára. Keď bol zlý cisár Lev telom zabitý – dušou totiž zomrel už skôr – ikony boli navrátené do chrámov a Prokop s Bazilom i ďalšími sa vrátili do svojho monastiera, kde strávili zvyšok dní v pokoji, pričom mnohých poučovali o cnostiach a privádzali k spáse. V starobe sa presídlil do Božieho kráľovstva, kde s radosťou hľadí na živých anjelov a svätcov, ktorých tváre na ikonách uctieval na zemi. Pokojne zosnul 27. februára okolo roku 820.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: pravlife.org
Zdroj: azbyka.ru
