Náš prepodobný otec Hypatios, gangriansky biskup – 31. marec
Gangriansky biskup Hypatios
Narodil sa v Cilícii a bol biskupom v meste Gangra. Zúčastnil sa Prvého všeobecného snemu v Nicei. Pre svoje cnostné a zbožné správanie vykonal veľké zázraky a mnohé zástupy neveriacich priviedol ku Kristovi. A keď postavil jeden dom, prijal doň tých, ktorí hľadali pomoc.
Raz cisára Konštanca trápila jedna záležitosť. Keď sa dopočul o povesti svätého Hypatia, poslal k nemu vyslancov a sprostredkovateľov, a prosil ho, aby prišiel k nemu. Svätec išiel a keď videl, ako ho cisár prijal so všetkými poctami a úctou, a ako sa mu klaňal pri nohách, zdvihol ho a povedal mu: „Maj odvahu a nezarmucuj sa, cisár, lebo čo je nemožné u človeka, je možné u Boha. Ver teda a naber odvahu v Boha, a čoskoro uvidíš Božiu nepremožiteľnú moc. Tvoja viera a Pánova veľká a nepremožiteľná moc, tie dokážu všetko.“ Keď sa cisárova záležitosť zázračne vyriešila, ten vydal nariadenie zhotoviť podobu Hypatiovej tváre na dosku a túto tvár uchovával na svojom dvore ako zbraň proti každej nepriateľskej moci.
Keď sa potom svätec vracal z Konštantínopola, v jednej úžine ho napadli heretici, novaciáni, ktorí mu závideli. Títo heretici, ľudia tvrdého a pyšného srdca, odmietali prijať do Cirkvi tých, ktorí počas prenasledovania zapreli vieru v Krista a potom sa za to kajali. Keď teda novaciáni zbadali Hypatia, spolčili sa s nevriacimi, bezhlavo sa naňho vrhli ako zvery a bili ho, jedni drevom, iní kameňmi a ďalší nožmi. Potom ho zhodili z vyvýšeného miesta do rieky. Svätec, teraz už polomŕtvy, mierne rozpažil svoje ruky, zdvihol oči k nebu a povedal ako prvomučeník Štefan: „Pane, nepočítaj im tento hriech.“
Keď svätec ešte dýchal, istá ohavná a nečistá žena udrela ho veľkým kameňom do hlavy, a tak ho pripravila o to málo života, čo mu ešte zostalo. Takto ukončil svoj pozemský život. Odrazu sa však táto žena zbláznila a tým istým kameňom začala udierať samu seba. Podobne boli nečistými démonmi napadnutí všetci, ktorí sa podieľali na vražde. Po tom, čo ukryli relikviu svätca v stodole, odišli. Ale keď sedliak, ktorému tá stodola patrila, šiel kŕmiť trávou svoje zvieratá, začal zo stodoly počuť nebeský chválospev a anjelské spevy žalmy. Potom našiel sväté telo a začal o ňom rozprávať ostatným.
Keď sa to dozvedeli kresťania z Gangry, zhromaždili sa v stodole a po spoločnom oplakávaní svojho pastiera vzali jeho telo do Gangry a pochovali ho tam na významnom mieste. Medzitým svätcova vrahyňa išla za ostatkami svätca a plakala a udierala sa tým kameňom, ktorým svätca zavraždila. Keď ju potom priviedli na hrob sv. Hypatia a pomodlili sa za ňu k Bohu, uzdravila sa a zvyšok života prežila v pokání a modlitbe. Podobne sa uzdravili aj všetci vrahovia svätca. A pri jeho pohrebe sa udialo mnoho ďalších zázrakov. Svätý Hypatios trpel a presídlil sa do večného kráľovstva Krista Boha v roku 326.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com