Náš prepodobný otec a Vyznávač Nikita, igumen Médikiovho kláštora – 3. apríl
Prepodobný vyznávač Nikita
Nikita sa narodil okolo roku 760 na území dnešného Turecka. Keďže po siedmich dňoch mu zomrela mama a otec mu odišiel do monastiera, vyrastal ako sirota. O Nikitovu výchovu sa starala jeho babka, ktorej záležalo nielen na chlapcovom vzdelaní, ale aj na jeho ľudskom a kresťanskom dozrievaní.
Nikita od mladosti posluhoval v chráme a bol učeníkom pustovníka Štefana, ktorý žil neďaleko jeho rodiska. Po dosiahnutí dospelosti a ukončení štúdií v roku 783 odišiel s jeho požehnaním do monastiera v Médiku (úpätie vrchu Olymp), ktorý bol všeobecne známy svojou prísnosťou.
Po siedmich rokoch čnostného života v monastieri ho konštantínopolský patriarcha svätý Taras vysvätil na presbytera a v roku 814 ho bratia jednomyseľne zvolili za svojho nového igumena. Nikita neľutoval nijakú námahu a zo všetkých síl sa usiloval o rozkvet a zveľadenie spoločenstva, pričom bratov usmerňoval predovšetkým osobným príkladom. Ustavične im zdôrazňoval, že pozemský život sa pominie, ale smrť a súd neminie nikoho. Vďaka nemu sa stal monastier v Médiku veľmi slávnym a počet mníchov vzrástol na viac ako sto mužov. Nikita dostal od Boha aj dar konať zázraky. Po jeho modlitbe sa hluchonemému mladíkovi vrátila reč a vyzdraveli dve ženy posadnuté nečistým duchom. Duševne chorému človekovi sa vrátil zdravý rozum a mnohí nemocní sa uzdravili.
Za čias cisára Leva V. Arménskeho sa obnovilo ikonoborectvo. Pravoverní biskupi boli prenasledovaní, väznení a posielaní do vyhnanstva, čo neminulo ani konštantínopolského patriarchu svätý Nikefora – na jeho miesto bol dosadený laik Teodotos Kassiteras, muž nemravného života. Cisár si dal povolať igumenov všetkých významnejších monastierov, aby ich získal na svoju stranu. Vtedy Nikita nekompromisne obhajoval správne učenie o úcte svätých ikon. Bol preto mučený, vedený z väzenia do väzenia, trápený hladom, smädom, horúčavou, zimou a výsmechom. Všetko však mužne pretrpel a posilňoval aj ostatných bratov, takže tiež zostali neoblomní.
Potom dali uväzneným oznámiť, že dostanú slobodu a dovolí sa úcta svätých ikon, ak prijmú Eucharistiu od dosadeného patriarchu Teodota. Nikita dlho váhal, ale ostatní bratia ho napokon presvedčili. Keď však prišiel do svojho monastiera, ikonoborci vo svojej činnosti pokračovali, preto oľutoval svoj predchádzajúci postoj, vrátil sa do Konštantínopola a začal otvorene usvedčovať ikonoborcov z herézy. Nedal sa už oklamať nijakým nahováraním, takže cisár ho dal znova uväzniť a napokon poslať do vyhnanstva na ostrov svätej Glykerie, kde sa tiež preslávil viacerými zázrakmi.
Po smrti krutého Leva V. Arménskeho daroval nový cisár Michal všetkým pravoverným kresťanom slobodu, takže z väzenia prepustili aj Nikitu. On odišiel na osamotené miesto blízko Konštantínopola, kde prežil zostávajúce dni svojho života v modlitbe a ďakovaní Bohu za všetko, pričom ustavične opakoval slová: „Pane, nauč ma konať tvoju vôľu.“ Svätec zosnul pokojne 3. apríla 824 a jeho telo bolo prevezené do monastiera v Médiku. Počas pohrebného sprievodu sa mnohí chorí vyliečili a dodnes sú jeho sväté pozostatky prameňom uzdravení pre tých, ktorí sa im prichádzajú pokloniť.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
