Voda ako symbol Ducha?
Ako nás pôst pripravoval na radostné slávenie Paschy – Pánovej smrti a vzkriesenia, tak nás obdobie, ktoré nazývame Päťdesiatnicou, pripravuje na slávenie sviatkov Svätého Ducha.
Čím viac sa blížime k svätodušným sviatkom, tým viac v čítaniach i v liturgických textoch vystupuje do popredia téma vody. Je to preto, lebo voda je symbolom Svätého Ducha. Pre spresnenie treba povedať, že Svätý Duch sa nikdy nevtelil. Vtelenie v dejinách uskutočnil jedine Ježiš Kristus, večné Otcovo Slovo, ktoré sa stalo telom. Holubica, ktorá sa ukázala nad Jordánom pri Pánovom krste, bola viditeľným znakom prítomnosti Sv. Ducha, ktorý zostúpil na Ježiša, ale nemožno povedať, že Duch sa vtelil do holubice. Viditeľným znakom zostúpenia Ducha boli aj ohnivé jazyky nad hlavami apoštolov, no rovnako nemožno povedať, že Duch sa vtelil do ohňa. Okrem týchto znakov Sv. Ducha nám byzantsko-slovanský obrad so svojou spiritualitou poukazuje na iný, nie menej dôležitý znak jeho prítomnosti, ktorým je voda.
Prvým signálom tejto postupnej katechézy Cirkvi je Nedeľa o uzdravení ochrnutého. Ten leží pri kúpeli Betesda v nádeji, že sa snáď aj jemu podarí nájsť v tejto vode uzdravenie. Táto voda však uzdraví iba prvého, kto do nej pri zvírení zostúpi. Po tejto nedeli slávime sviatok Prepolovénija – Polovicu Päťdesiatnice, kde sa téma vody postupne stupňuje. Po celý čas tohto sviatku spievame v tropári: Uplynula polovica sviatkov. Spasiteľ, napoj moju dušu vodou múdrosti. Katechéza pokračuje ďalej. Od vody v kúpeli Betesda, ktorá mohla dať zdravie iba jednému, sa postupne dostávame k živej vode, ktorá tu je pre všetkých. Upozorňuje na to Nedeľa o Samaritánke. Pán jej vraví: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: „Daj sa mi napiť“, ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu. Fakt, že táto živá voda je naozaj pre všetkých, nie iba pre niekoľkých vyvolených, nás presviedča skutočnosť že o tom Ježiš hovorí práve Samaritánke, teda človeku, žene, ktorá nie je z „pravoverného“ židovského ľudu. Tu však katechéza cirkvi nekončí. Dostávame sa k Nedeli o uzdravení slepého od narodenia, kde má téma vody tiež svoje miesto. Potom, čo Pán pomazal slepému oči vlastnými slinami a blatom, posiela ho umyť sa k rybníku Siloe.
Toľkokrát spomínanou vodou nás chce cirkev poučiť o tom, že čím je voda pre túto zem, tým je Svätý Duch pre človeka a kresťana zvlášť. Tak ako voda v prírode dáva silu, zdravie i život, to isté dostávame od Sv. Ducha v duchovnom rozmere. Preto na samotný sviatok Sv. Ducha čítame v evanjeliu Pánove slová: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo: Z jeho vnútra potečú prúdy živej vody. To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili.“
Marko Durlák
