Blažený hieromučeník Vasiľ, prešovský svätiaci biskup; Založenie Konštantínopola; Svätý hieromučeník Mókios – 11. máj

Hieromučeník Vasiľ

Mons. Vasiľ Hopko, gréckokatolícky pomocný biskup v Prešove, sa narodil 21. apríla 1 904 v obci Hrabské, okres Bardejov. Teologické štúdiá absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove. Kňazskú vysviacku prijal v Prešove ako 24-ročný. Následne bol ustanovený za administrátora farnosti Pakostov. Keď bola zriadená farnosť v Prahe, biskup Pavel Peter Gojdič ho menoval za jej prvého farára. Od roku 1 936 do roku 1 941 bol spirituálom kňazského seminára v Prešove. V apríli 1 940 sa stal doktorom posvätnej teológie a neskôr pôsobil ako profesor pastorálnej a morálnej teológie pre bohoslovcov v Prešove. Vysvätený na biskupa bol 11. mája 1 947.

Pri smutných okolnostiach Prešovského soboru 28. apríla 1 950, štátna moc postavila Gréckokatolícku cirkev mimo zákon. Boží služobník Vasiľ Hopko sa ocitol v domácom väzení, neskôr bol internovaný v kláštore v Báči pri Šamoríne a potom vo františkánskom kláštore v Hlohovci. Tu bol 18. októbra 1 950 zatknutý a po vyše roku veľmi krutého vyšetrovania bol oddelením štátneho súdu v Bratislave odsúdený. Rozsudok znel: 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20 000 korún československých, strata čestných občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie celého majetku.

Tým sa začala strastiplná krížová cesta Božieho služobníka po krutých, neľudských komunistických väzniciach v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. S vážne podlomeným zdravím bol 12. mája 1 964 z posledného menovaného väzenia prepustený „zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie“. Počas väzenia vo väzniciach, ktoré trvalo 13 rokov a 6 mesiacov, znášal tvrdý väzenský režim, charakterizovaný fyzickým nátlakom, morálnym utrpením, malým množstvom stravy, zimou či nedostatočnou lekárskou starostlivosťou.

Všetko toto sa stalo príčinou trvalého nalomenia jeho zdravotného stavu. Po prepustení žil až do začiatku roku 1 968 v Charitnom domove v Oseku v severných Čechách, kde bol v domácom väzení a stále sledovaný Štátnou bezpečnosťou. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v júni 1 968 vykonával funkciu svätiaceho biskupa. Zomrel na následky väzenia 23. júla 1 976 v Prešove. Počas exhumácie bola v jeho telesných ostatkoch potvrdená nadmerná prítomnosť jedu arzénu, ktorý mu musel byť podávaný v malých dávkach po dlhú dobu.

Obetoval celého seba z vernosti ku Kristovi a Katolíckej cirkvi a prijal všetky väznenia a fyzické, i psychické utrpenia so zodpovednosťou, odvahou a pevnou vierou. Jeho prenasledovatelia boli poháňaní nenávisťou ku Katolíckej viere. Stal sa teda mučeníkom pre vieru, pretože obetoval svoj život pre Krista a pre Cirkev.

xxxxxxxxxxxxxxxxxx

Založenie Konštantínopola

V roku 324 cisár Konštantín Veľký rozhodol, že hlavné mesto cisárstva musí byť bližšie k východným provinciám, a pritom mať priame spojenie so Západom, teda Rímom. Tieto požiadavky splnilo už existujúce mesto Byzantion. A tak bolo 8. novembra 324 posvätené miesto, kde malo stáť nové hlavné mesto ríše.

Tradícia nám hovorí, že cisár kopijou obkresľoval hranice budúceho mesta, pričom jeho dvorania žasli nad veľkosťou nových rozmerov. Pýtali sa ho: „Pane, ako dlho ešte pôjdeš?“ Konštantín odpovedal: „Pôjdem ďalej, kým sa nezastaví ten, kto ide predo mnou.“ Potom pochopili, že cisára vedie nejaká božská moc. Existuje ikonografický náčrt, ktorý ukazuje Božieho anjela idúceho pred svätým Konštantínom počas toho ako kreslil nové hranice mesta.

Výstavba hlavných budov sa začala v roku 325 a na skrášlenie nového hlavného mesta boli použité pohanské pamiatky z Ríma, Atén a iných miest. Potreba nového mesta sa čiastočne vysvetľuje meniacimi sa požiadavkami vlády, germánskou inváziou na Západ a komerčnými výhodami, no nové mesto malo byť aj kresťanským hlavným mestom. Na to bol potrebný nový základ.

V roku 330 práce pokročili do bodu, keď už bolo možné, aby bolo posvätené nové hlavné mesto. Posviacka sa konala 11. mája, po ktorom nasledovalo štyridsať dní radostných osláv. Kresťanský Konštantínopol sa zveril pod ochranu Presvätej Bohorodičky. Cisár Konštantín Veľký bol prvým cisárom, ktorý sa dobrovoľne podriadil Kristovi, a Konštantínopol sa stal symbolom kresťanskej ríše, ktorá trvala tisíc rokov.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Hieromučeník Mókios

Rodený Riman, kňaz v macedónskom meste Amfipolis. Trpel v časoch cisára Diokleciána. Počas svojho života presviedčal pohanov, ktorí sa zišli na oslavy pohanského božstva Dionýza, aby zanechali nezákonné a skazené zvyky sprevádzajúce tento sviatok, a aby sa s pokáním obrátili k Pánovi Ježišovi Kristovi a očistili sa vo svätom krste. Svätý bol predvedený na súd k vladárovi Laodiceovi, vyznal pred ním pravú vieru a na vyhrážky odpovedal: „Smrť za Krista je pre mňa veľký zisk!“

Svätého Mókia následne podrobili mučeniu, ktoré znášal s obzvlášť veľkou trpezlivosťou, čím neustále poukazoval na neprávosť tých, čo sa klaňajú modlám. Keď ho priviedli do svätyne boha Dionýza, svätec sa modlil a vzývaním mena Ježiša Krista rozbil modlu, čím si niektorých pohanov poštval proti sebe a niektorých naopak priviedol k viere. Preto ho hodili do rozpálenej pece. To mu vôbec neublížilo, ale plamene, ktoré vyšľahli z pece, spálili vladára.

Novovymenovaný panovník podrobil svätého Mókia krutému mučeniu, ktoré on s Božou pomocou nepoddajne vydržal. Keď ho potom hodili levom na roztrhanie, tie si ľahli k jeho nohám a neublížili mu. Ľud, ktorý pozoroval tieto zázraky, žiadal, aby vladár prepustil mučeníka na slobodu. Panovník však rozhodol odoslať svätého do mesta Perint a odtiaľ do Byzancie, kde mal byť popravený. Pred smrťou v modlitbe ďakoval Bohu, že mu dal silu statočne vydržať mučenie do konca. „Pane, prijmi v pokoji môjho ducha,“ boli jeho posledné slová, po ktorých mu odťali hlavu. Zomrel okolo r. 295. Neskôr cisár Konštantín postavil k úcte hieromučeníka Mókia chrám a preniesol doň ostatky tohto svätca.

Zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ

Zdroj: johnsanidopoulos.com

Zdroj: azbyka.ru