Svätý hieromučeník Teodot Ankyrský – 7. jún
Svätý hieromučeník Teodot Ankyrský
Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „daný Bohom“. Obdobie života svätého Teodota spadá do času prenasledovania kresťanov za rímskeho cisára Diokleciána. Hoci bol hostinským, stal sa z neho mučeník. Životopisná legenda píše, že bol ženatý a už od mladosti čestný a bohabojný človek. Vraj aj mnoho neveriacich, tiež Židov a pohanov našlo cestu k Bohu v jeho hostinci. Pod zásterou hostinského sa ukrýval vlastne biskup, ktorý sa venoval chudobným a chorým. Svoj hostinec využíval aj ako úkryt pre prenasledovaných kresťanov.
Keď v meste Ankyra zvolili nového prefekta, počínal si voči kresťanom obzvlášť kruto. Teodot na rozdiel od kresťanov, ktorí utiekli do hôr, ostal v meste. Tu pomáhal kresťanom v núdzi, posielal pomoc kresťanom na úteku v horách a tajne pochovával zabitých a popravených. V tom čase bolo predvedených pred súd a mučených za Krista sedem dievčat – panien. Boli mučené, potupené a nakoniec utopené v jazere. Jedna z nich, sv. Tekusa, sa v sne zjavila Teodotovi a povedala mu, aby vybral ich telá z jazera a pochoval ich. Teodot šiel počas noci s jedným priateľom splniť vôľu mučenice. Podarilo sa mu nájsť všetkých sedem tiel a pochovať ich. Keď ich pochovali, prefekt začal pátrať, kto to spravil. Teodota po mučení prezradil jeho priateľ.
Teodot sa nevzpieral, no vydal sa mučiteľom sám, aby zachránil tých, ktorí mu pomáhali. On všetky muky trpel akoby bol v cudzom tele a celou svojou mysľou bol zahĺbený k Pánovi. Keď mučiteľ celé jeho telo pretvoril na rany a zuby mu rozdrvil kameňom, nariadil, aby ho sťali mečom. Po tom, čo bol privedený na popravisko, mnohí kresťania za ním plakali a sv. Teodot im hovoril: „Neplačte, bratia, za mnou, ale oslávte nášho Pána Ježiša Krista, ktorý mi pomohol duchovne sa zdokonaliť a zvíťaziť nad nepriateľom duší.“ Keď to dopovedal, položil svoju hlavu na peň pod meč. Bol sťatý v roku 303. Nejaký kňaz dôstojne pochoval mučeníkovo telo na jednej vyvýšenine mimo mesta. Na tom mieste bol neskôr postavený chrám na počesť svätca. Na ikonách sa zvykne zobrazovať s fakľou a mečom, teda nástrojmi jeho umučenia.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
