Naši prepodobní otcovia Simeon, blázon pre Krista, a Ján, jeho spoluaskéta; Svätý prorok Ezechiel – 21. júl
Prepodobní Simeon a Ján
Títo svätci pochádzali z Edessy v Sýrii a žili v šiestom storočí. Obaja zanechali svoj dom a príbuzných, aby prijali mníšstvo v monastieri sv. Gerazima a vzdialili sa do púšte. Simeon preto opustil svoju starú matku a Ján mladú manželku. Na púšti prebývali 40 rokov a podstupovali všetky formy askézy a najťažšie duchovné zápasy.
Mnohými zápasmi umŕtvili svoje telá, takže boli ako dva suché stromy. Jedného dňa povedal Simeon Jánovi, že na Boží príkaz musí odísť z púšte medzi ľudí a tam slúžiť Bohu. Ján mu preto dal takéto rady: „Chráň svoje srdce pred všetkým, čo vo svete uvidíš. Čoho sa tvoja ruka dotkne, nech sa toho nedotkne tvoje srdce. Keď budú tvoje ústa jesť, nech tvoje srdce nemá pôžitok. Modli sa k Bohu, aby nás jedného od druhého neoddelil v budúcom živote.“ Ján zostal na púšti do konca svojho pozemského života.
Sv. Simeon prijal radu svojho priateľa, pobozkal ho, a potom opustiac púšť odišiel do Jeruzelema uctiť si Kristov hrob. Keďže sa zaviazal, že sa bude do konca pozemského života pred ľuďmi tváriť ako blázon, aby ich obrátil k viere, modlil sa, aby toto tajomstvo ľudia neodhalili. A tak odišiel do mesta Emesa. Pred ľuďmi sa robil hlúpym, ale jeho srdce bolo chrámom Svätého Ducha, pričom v tom chráme pestoval neustálu modlitbu. Mal veľkú Božiu milosť – hľadel do všetkých ľudských tajomstiev, uzdravoval ľudí od zlých duchov a ďalších chorôb. Tancujúc po uliciach ako blázon prichádzal k ľuďom a šepkal im do uší ich hriechy pozývajúc ich k pokániu. Tým, ktorí boli zotročení hriechmi sa dokonca zjavoval vo sne, vyčítal im hriechy a vyzýval ich k pokániu.
Tak nejakému pohanskému hercovi Baliovi, ktorý sa verejne vysmieval z kresťanských svätýň, sa sv. Simeon zjavil vo sne. Pokarhal ho a pohrozil mu, takže herec vstúpil do pokánia a stal sa dobrým kresťanom. Ďalší príbeh hovorí, že nejaký smilný mládenec sa zo svojho hriechu zbláznil. Keď sv. Simeon videl ako blázni, udrel ho rukou po tvári a riekol mu: „Nesmilni!“ V tom okamihu nečistý démon vyšiel z mládenca a ten sa uzdravil.
Keď svätec spozoroval, že nastáva jeho odchod ku Kristovi, ľahol si spať pod snop vetiev vo svojej chatrči a v pokoji odovzdal svoju dušu Pánovi. Keďže ho dva dni nevideli, ľudia si povedali: „Poďme, navštívme blázna, možno je chorý.“ A našli ho bez dychu. A tak istí dvaja muži ho zdvihli a bez žalmového spevu, sviečok a kadidla ho šli pochovať na miesto, kde sa pochovávajú cudzinci. No keď šli okolo domu bývalého židovského sklára, ktorého Simeon urobil kresťanom, tento sklár počul hudbu, akú ľudské ústa nedokážu vyspievať a uzrel zástup väčší než celé ľudstvo. Užasnutý nad videním šiel a vlastnými rukami pochoval Simeonovo telo. Keď krátko na to otvorili hrob, nenašli telo. Pán ho totiž oslávil a preložil. Vtedy sa všetci prebrali akoby zo sna a navzájom si rozprávali, aké zázraky urobil Simeon pre každého z nich a že sa hral na blázna kvôli Bohu.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
