Sväté Premenenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista – 6. august
Premenenie Pána
Ježiš v treťom roku svojho života na zemi častejšie hovoril učeníkom o svojom blížiacom sa utrpení, ale taktiež aj o svojej sláve po smrti na kríži. Aby nastávajúce utrpenie úplne neodradilo učeníkov, a aby od neho neodpadli, chcel im čiastočne ukázať svoju Božskú slávu.
Preto vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána, vyšiel s nimi v noci na horu Tábor a tu sa pred nimi premenil. „Tvár mu žiarila ako slnko a jeho rúcho zbelelo ako sneh.“ A zjavili sa pri ňom Mojžiš a Eliáš, veľkí starozákonní proroci. Keď to učeníci videli, zadivili sa. Peter povedal: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobíme tu tri stánky, tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden.“ No kým Peter hovoril, Mojžiš a Eliáš sa vzdialili a žiarivý oblak zahalil Pána a učeníkov. Z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Jeho počúvajte!“ Keď to učeníci počuli, padli tvárou na zem ako mŕtvi a zostali takto ležať v strachu pokiaľ k nim Ježiš nepristúpil a nepovedal: „Vstaňte a nebojte sa!“
Prečo sa premenil na hore a nie v doline? Aby nás naučil dvom cnostiam: prvou je láska k duchovnému úsiliu a druhou je myslenie na Boha. Lebo výstup na horu si vyžaduje námahu a výška hory Tábor predstavuje vystupovanie našich myšlienok k Bohu. Prečo sa to udialo v noci? Lebo noc je vhodnejšia na modlitbu a rozjímanie ako deň, a zároveň noc zakrýva svojou tmou celú pozemskú krásu a odkrýva krásu hviezdneho neba. Prečo sa zjavili Mojžiš a Eliáš? Aby sa vyvrátilo židovské poblúdenie, pretože niektorí si mysleli, že Ježiš je Eliášom, Jeremiášom alebo iným z prorokov. A tak sa zjavuje ako Kráľ nad prorokmi a Mojžiš s Eliášom sa ukazujú ako jeho sluhovia.
Dovtedy Pán ukazoval učeníkom svoju božskú moc, no na Tábore im ukázal svoju božskú prirodzenosť. Toto videnie jeho Božstva a počutie nebeského svedectva o ňom, ako o Synovi Božom, malo učeníkom poslúžiť v dňoch jeho utrpenia na posilnenie neochvejnej viery v neho a v jeho konečné víťazstvo.
Slávenie sviatku siaha do 4. storočia. V tej dobe svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, dala postaviť chrám na hore Tábor na počesť Premenenia Pána. Pôvodne sa sviatok slávil vo februári. No keďže tento radostný sviatok väčšinou pripadol v pôstnom období, čo nezodpovedalo duchu pôstu a pokánia, bol preložený na 6. augusta. Prečo práve na tento deň? Historik Euzébius a sv. Ján Damascenský sú toho názoru, že Premenenie Pána sa konalo 40 dní pred Kristovou smrťou. Preto Cirkev preložila sviatok Premenenia Pána z februára na 6. augusta, pretože o 40 dní neskôr, t. j. 14-teho septembra pripadá sviatok Povýšenia kríža – spomienka na Kristovo utrpenie a smrť. Sviatok Premenenia je jedným z dvanástich hlavných sviatkov našej cirkvi. Má jeden deň predprazdenstva a sedem dní poprazdenstva. Tento sviatok sa slávi v čase, keď dozrievajú plody zeme. Od dávnych čias sa vo Východnej cirkvi v tento deň požehnávajú prvotiny úrody zeme, ako poďakovanie Bohu.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk