Svätí mučeníci Fótios a Anikét – 12. august
Mučeníci Fótios a Anikét
Títo svätci prekvitali počas vlády cisára Diokleciána a Fótios bol Anikétovým synovcom. Keď bol v roku 303 Dioklecián na pobyte v Nikomédii, verejne pred senátom vystúpil proti kresťanstvu a predložil rôzne mučiace nástroje, aby zastrašil ľudí, pretože jeho túžbou bolo akýmkoľvek spôsobom vyhubiť tých, ktorí vzývali meno Ježiša Krista.
Preto keď sa tento tyran rúhal Božstvu jednorodeného Božieho Syna, jeden zo starostov mesta menom Anikét s odvahou vyznal vieru v Pána Ježiša, Boha vteleného kvôli nášmu spaseniu. Okrem toho označil modly za hluché a nemé kamene, ktorým klaňať sa je pre rozumného človeka nedôstojné. Po týchto slovách tí, čo uctievali modly, svätca surovo zbili palicami, až bolo vidieť jeho kosti v ranách. Rozhnevaný cisár tiež nariadil, aby mu odrezali jazyk. Ale Božou mocou svätec aj naďalej rozprával.
Potom na neho pustili leva. Keď ho svätec uvidel, skutočne sa vydesil. No lev sa vyrútil strašným revom na dav ľudí, ale k svätcovi sa priblížil sťa krotký baránok, zľutoval sa nad mučeníkom a zlízal mu pot z pravej nohy, z ktorej mu stekal od veľkého strachu. Keď Anikét poďakoval Bohu, mesto zasiahlo zemetrasenie, ktoré zvrhlo Herkulovu modlu a premenilo ju na prach, a časť mesta Nikomédia bola zničená.
Cisár preto nariadil, aby mučeníkovi sťali hlavu. Keď sa k svätcovi priblížil vojak, jeho ruka znehybnela a nedokázala švihnúť mečom. Z tohto dôvodu cisár zmenil svoje rozhodnutie a svätca priviazal ku kolu a dal pod ním zapáliť oheň. Keď pálili telesné údy atléta, on sa pomodlil k Bohu a putá mu odpadli, pričom koleso sa zastavilo a oheň zhasol.
Keď Fótios, Anikétov príbuzný, uvidel jeho zázraky a utrpenia, pobozkal ho, priznal sa, že je kresťan a zakričal cisárovi: „Ó, ty modloslužobník, hanbi sa, tvoji bohovia sú ničota!“ Cisár nariadil, aby ho ihneď sťali mečom. Ale kat zodvihnúc ruku na sv. Fótia, sám sa udrel mečom a zomrel. Za to boli obaja spútaný železnými reťazami a uvrhnutí do väzenia. Potom ich ľud v divadle trhal, pálil ohňom a kameňoval. Po všetkých týchto mukách zostali Kristovi atléti bez ujmy. Potom im nohy priviazali k drevu a ťahali ich divé kone. Následne ich kruto zbili, do rán im vtierali soľ a ocot a takto ich uvrhli späť do väzenia, kde zostali bez starostlivosti viac ako tri roky.
Keď svätci po dlhoročných útrapách vo väznici zoslabli, predviedli ich, rozpálili obrovskú pec a hodili ich do ohňa. Mnohí ďalší kresťania, muži, ženy a deti s nimi dobrovoľne vošli do ohňa. A z ohňa bolo počuť modlitbu kresťanov, ktorou ďakovali Bohu za mučenícku smrť. Všetci trpeli okolo roku 305. Hovorí sa, že Fótios a Anikét zostali v peci nažive tri dni. Potom ich telá vybrali z pece železnými nástrojmi a boli celé a v dobrom stave, oheň im nepoškodil ani jeden vlas. Obaja svätci sa privolávajú v modlitbách pri posvätení oleja a vody.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
