Náš prepodobný otec Maxim Vyznávač; Svätý mučeník Hypolit Rímsky – 13. august
Prepodobný Maxim Vyznávač
Dnešný deň je spomienkou na prenesenie jeho pozostatkov do Konštantínopolu. Jeho meno má latinský pôvod a znamená „najväčší“. Maxim Vyznávač, najvýznamnejší teológ siedmeho storočia, pochádzal zo vznešenej rodiny a narodil sa v roku 580 pravdepodobne v Konštantínopole. Po dôkladnom štúdiu začal svoju politickú kariéru. Cisári mu preukazovali úctu veľkými poctami, pretože vynikal múdrosťou a výrečnosťou, ako aj spôsobom správania a dobrými zásadami, a tiež rozvážnosťou, ktorú mal vďaka dlhoročnému dávaniu dobrých rád. Z tohto dôvodu sa stal účastníkom cisárskych porád.
V čase vrcholu Maximovej slávy sa v Kristovej cirkvi bezbožne rozmáhala heréza monoteletizmu, teda bludná náuka, ktorá tvrdí, že Kristus nemal Božskú a zároveň ľudskú vôľu, ale iba jednu. Sám Maxim bol predtým zástancom tejto herézy, no neskôr sa tejto náuky vzdal. Keďže cisárske edikty prijímali a podporovali túto falošnú náuku, Maxim sa rozhodol vzdať svojich pôct a svetskej moci, a odišiel do monastiera, ktorý sa nachádzal v Chryzopolise, ostrihal si vlasy na hlave a stal sa mníchom. Neskôr utiekol pred prenikajúcimi Peržanmi do Afriky. Tu bol už známy vďaka svojim rôznym spisom.
Potom sa vybral do Ríma, kde sa zúčastnil Lateránskej synody, ktorú zvolal pápež Martin I. a na ktorej sa odsúdila heréza monoteletizmu. Keď sa vrátil z Ríma do Konštantínopolu, bol odsúdený. Udialo sa to preto, lebo všetci cisárski hodnostári boli naklonení k zmýšľaniu cisára a naďalej zotrvávali v heréze. Maxim sa im nielenže postavil na odpor, ale svojimi múdrymi listami nabádal aj ostatných, aby zmýšľali tak, ako učí Katolícka cirkev na čele s pápežom Martinom I. Za to ho poslali ako vyhnanca na isté miesto v Trácii.
Keď o sedem rokov neskôr znova odmietol súhlasiť s cisárovým ediktom, ktorý zakazoval akékoľvek rozpravy o monoteletizme, vyrezali mu jazyk, odťali pravú ruku a poslali ho s jeho žiakmi do vyhnanstva pri Čiernom mori, kde zostal tri roky. Tam ochorel a zosnul. Bolo to 13. augusta v roku 662. Bol pochovaný v monastieri svätého Arzénia, kde sa denne diali mnohé zázraky.
Traduje sa, že keď mu vyrezali jazyk, Boh mu vrátil zdravie a on ním mohol aj naďalej hovoriť jasne a zreteľne. Z jeho dvoch žiakov najstaršiemu odrezali ruku a jazyk, rovnako ako jeho učiteľovi, a poslali ho do vyhnanstva na vzdialené miesto. Mladšieho tiež poslali do vyhnanstva. Maxim zanechal okolo 90 spisov, ktoré bezprostredne odzrkadľujú jeho myšlienky. Hoci mu väzenie a vyhnanstvo zabránili v ďalšej tvorbe, došlo k veľkému rozšíreniu jeho diel. Základom jeho mystickej a špekulatívnej teológie je Kristus. Maximovo myslenie ukazuje zriedkavú vyváženosť pri riešení ťažkých problémov.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: vieralogicky.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
