Zosnutie našej Presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny – 15. august
Sviatok Zosnutia
Dnes oslavujeme pamiatku smrti prečistej Panny Márie a pri tom aj pamiatku jej prijatia do nebeského kráľovstva, kde je vyvýšená nad všetkých svätých.
Po Kristovom Nanebovstúpení sa presvätá Bohorodička zdržiavala v Jeruzaleme, kým s apoštolmi neobdržala Svätého Ducha. Učeník Ján ju prijal do svojej opatery a staral sa o jej potreby. Svojimi modlitbami, dobrými radami, pokorou a trpezlivosťou veľmi pomáhala apoštolom. Veľkú časť svojho života prežila v Jeruzaleme a často navštevujúc tie miesta, ktoré jej pripomínali udalosti a skutky jej Syna. Zvlášť často navštevovala Golgotu, Betlehem a Olivovú horu. Keď po zabití prvomučeníka Štefana vzniklo v Jeruzaleme prenasledovanie, prečistá odtiaľ odišla a na niekoľko rokov sa usídlila v meste Efez.
Hoci sa vyznačovala mimoriadnymi cnosťami i zásluhami a hoci bola čistá od každého hriechu a slobodná od každej škvrny duše i tela, aj ona splatila všeobecný dlh, pretože nikto z Adamových potomkov nie je vylúčený z tejto povinnosti. No jej duša, podľa názoru učiteľov Cirkvi sa nerozlúčila s telom následkom slabosti, no následkom horlivej a vrúcnej lásky k Bohu. Smrť svätých sa vždy považuje iba za pokojný spánok, o koľko viac to možno povedať o Kráľovnej svätých!
Pred jej smrťou sa jej zjavil archanjel Gabriel, ktorý jej oznámil, že o tri dni zomrie. S veľkou radosťou sa potom vrátila domov a v srdci si zaželala ešte raz vidieť Kristových apoštolov. Pán jej toto želanie splnil a všetci boli prinesení anjelmi na nebeských oblakoch, pričom sa odrazu zišli v dome apoštola Jána. Ona potom povzbudila a požehnala apoštolov a pokojne oddala svojho ducha Bohu bez akéhokoľvek trápenia či telesnej bolesti. Podľa Tradície však smrť nemala posledné slovo a najjasnejšia Panna vstala z mŕtvych a s telom i dušou bola prijatá do neba.
Pri pohrebe zobrali apoštoli truhlu s jej telom, z ktorého sa šírila prekrásna vôňa a v sprievode množstva kresťanov a za spevu anjelov ju preniesli do Getsemanskej záhrady, do hrobky sv. Joachima a Anny. Pred zlobnými Židmi ich podľa Božej prozreteľnosti prikrýval oblak. Nejaký židovský kňaz Atonios ale chytil truhlu so zámerom, že ju prevráti. No vtom momente mu Boží anjel odsekol obe ruky. Vtedy zaplakal pred apoštolmi, prosil o pomoc a bol uzdravený.
Apoštol Tomáš však nebol na pohrebe prítomný. Keď po troch dňoch prišiel a želal si ešte raz uvidieť jej telo, otvorili jej hrob. No nenašli v ňom nič, iba plátno, do ktorého bolo telo zavinuté a z hrobu sa všade šírila nadpozemská vôňa. Samotné prečisté telo sa nemalo stať korisťou a potravou červov, preto ho Boží anjeli aj s dušou zaniesli do neba. Ten večer sa Panna zjavila apoštolom obkolesená množstvom anjelov a povedala: „Radujte sa, lebo ja budem s vami navždy.“ Nevie sa presne, koľko rokov mala Bohorodička v čase svojho zosnutia, ale prevláda mienka, že mala viac ako 60 rokov.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: furca.sk
