Prenesenie Rukou neutvoreného obrazu Ježiša Krista z Edessy do Konštantínopola; Svätý mučeník Diomédes; Svätý Štefan Uhorský – 16. august
Prenesenie Rukou neutvoreného obrazu Ježiša Krista
O pôvode Rukou neutvoreného obrazu hovorí Eusebios, cirkevný historik zo 4-ho storočia. Udalosť opisuje, že kráľ sýrskej Edessy menom Abgar upadol do malomocenstva. Keď sa dopočul o Ježišovi, vyslal za ním maliara Ananiáša, aby Ježiša pozval na návštevu a ak by nemohol prísť, aby zhotovil jeho podobizeň. Napísal list tohto znenia: „Edesský knieža Abgar posiela Ježišovi, dobrému Spasiteľovi…, pozdrav. Počul som o tebe a o tvojich divoch… Preto ti píšem túto pokornú prosbu: aby si sa pousiloval prísť ku mne a uzdraviť moje nevyliečiteľné choroby… Tiež počúvam, že ťa Židia nenávidia… Ja mám mesto, hoci nie veľké, ale oplývajúce každým dobrom. Príď ku mne a prebývaj v mojom meste…“
Keď maliar Ananiáš prišiel do Jeruzalema, nedarilo sa mu namaľovať Kristovu podobizeň. Po dlhšom čase Ježiš poslal apoštola Tomáša, aby ho priviedol k nemu. Prv ako Ananiáš otvoril ústa, Ježiš ho nazval menom a spýtal sa: „Kde je list tvojho kniežaťa Abgara, ktorý si mi priniesol z Edessy?“ Užasnutý Ananiáš mu ho podal a Ježiš naň napísal: „Blažený si, Abgar, lebo si ma nevidel, a predsa si uveril… Píšeš mi, aby som k tebe prišiel, ale ja musím uskutočniť to, kvôli čomu som poslaný… Potom…k tebe pošlem učeníka, ktorý ťa uzdraví a daruje tebe i tým, ktorí sú s tebou, večný život.“ Nato si Ježiš umyl tvár a pritlačil na ňu plátno. Na plátne zostala jeho tvár, akoby namaľovaná farbami. Ide o obraz, ktorý nazývame Nie rukou utvorený, lebo nevznikol ľudskou rukou.
Po návrate Ananiáš odovzdal kráľovi plátno s Ježišovou podobizňou. Keď ho vybozkával, takmer úplne uzdravel, iba na tvári zostali nejaké škvrny. Po nanebovstúpení prišiel do Edessy apoštol Tadeáš, ktorý kráľa poučil o viere a pokrstil jeho i celé mesto. Nato Abgar úplne ozdravel a rozkázal zničiť modlu, ktorá sa nachádzala nad mestskou bránou. Na jej miesto dal upevniť Rukou neutvorený obraz. Vyzdobil ho zlatom i drahokamami, a prikázal, aby mu všetci prejavovali úctu. Nariadenie sa dodržiavalo dlhé desaťročia, ale keď znova ožívalo pohanské náboženstvo, jeden z Abgarových pravnukov uvažoval odstrániť plátno. Vtedy na základe Božieho zjavenia prišiel v noci edesský biskup, opatrne zakryl plátno keramickou doskou a zamuroval ho. Plátno tak upadlo do zabudnutia.
Keď v 6-tom stor. vtrhol na územie Rímskej ríše perzský kráľ Chozroes I. a obliehal aj Edessu, tamojší biskup Eulabios mal zjavenie, kedy mu Presvätá Bohorodička odhalila, že v bráne je zamurovaný a zabudnutý obraz. Po jeho nájdení s ním urobil slávnostný sprievod po celom meste a perzské vojsko znenazdania zutekalo. V 10-tom storočí sa však Edessa dostala pod nadvládu Arabov, a preto cisár Roman I. plátno odkúpil a 16. augusta 944 slávnostne preniesol do Konštantínopola, kde spočíval do roku 1204. Pri tejto udalosti sa udialo veľa zázračných uzdravení.
Ďalšie osudy plátna sú nejasné. Zrejme sa ho zmocnili križiaci, ktorí ho chceli previezť do Benátok, ale ich loď stroskotala a spolu s relikviou sa potopila. Našťastie sa dodnes zachovali verné kópie obrazu, ktoré mali vplyv aj na slovanskú ikonografiu, pretože v starých slovanských cerkvách sa zvykla namiesto ikony poslednej večere nad cárske dvere umiestňovať práve ikona Rukou neutvoreného obrazu.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: furca.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: Časopis Slovo, r. 55, č. 15, s. 11.
