Svätý mučeník Andrej Stratopedarcha a spoločníci – 19. august
Andrej Stratopedarcha a spoločníci
Meno dnešného svätca je gréckeho pôvodu a znamená „mužný“. Narodil sa a slúžil v Sýrii. Bol tribúnom v rímskej armáde v časoch cisára Maximiána. Keď Peržania vojensky ohrozovali Rímsku ríšu, bola Andrejovi zverená armáda v boji proti nepriateľovi. Pri tejto príležitosti bol Andrej povýšený na vojvodcu.
Andrej bol tajným kresťanom a hoci ešte nebol pokrstený, mal nádej v živého Boha. Z množstva vojakov si vybral len tých najlepších a odišiel do boja. Pred bitkou riekol svojim vojakom, že pohanskí bohovia sú démoni a ak všetci prizvú na pomoc jediného pravého Boha, Krista Ježiša, ich nepriatelia sa pred nimi rozprášia na prach. A skutočne, všetci vojaci nadchnutí Andrejom a jeho vierou prizvali na pomoc Krista, vydali sa do útoku a perzské vojsko bolo napriek početnej presile úplne rozdrvené.
Keď sa Andrej ako víťaz vrátil do Antiochie, niektorí závistlivci ho obvinili ako kresťana a cisársky námestník ho zavolal na súd. Andrej otvorene vyznal svoju neochvejnú vieru v Krista. Svätca položili nad rozpálené železné lôžko a vojakov, ktorí boli s ním ukrižovali na stromoch, ale nikto z nich Krista nezaprel. Po ťažkom mučení námestník uvrhol Andreja do temnice a napísal cisárovi do Ríma. Keďže cisár poznal úctu ľudu a vojakov k Andrejovi, nariadil svojmu zástupcovi, aby Andreja prepustil na slobodu, ale aby hľadal inú zámienku a iný dôvod na jeho zabitie.
Božím zjavením sa Andrej dozvedel o tomto cisárovom nariadení, a tak zobral svojich verných vojakov, počtom 2593, odišiel s nimi do Tarzu v Cilícii a tu ich biskup Peter všetkých pokrstil. Sýrske zdroje hovoria až o takmer troch tisícoch vojakov. Aj tu, prenasledovaný cisárovými hodnostármi, sa Andrej s celou družinou utiahol ďaleko do arménskeho pohoria Taurus. Tu ich v jednej rokline počas modlitby dostihlo rímske vojsko. Pred smrťou sa svätý Andrej modlil za všetkých, ktorí si uctia ich pamiatku a prosil Pána, aby ľuďom zoslal liečivý prameň na mieste, kde bude preliata ich krv. Počas tejto modlitby boli všetci sťatí mečom. A v tej istej chvíli vytryskol zo zeme prameň, ktorý uzdravoval každú chorobu. Nikto z nich sa nechcel ani brániť, lebo všetci túžili po mučeníckej smrti za Krista.
Biskupi Peter a Non, ktorí pokrstili vojakov, spolu s klérom potajme pochovali telá mučeníkov. Jeden z klerikov, ktorý dlho trpel zlým duchom, sa napil z prameňa a hneď sa uzdravil. Správa o tom sa rozšírila medzi okolitými obyvateľmi, ktorí začali prichádzať k prameňu a vďaka modlitbám svätého Andreja i dva a pol tisíc mučeníkov dostali milostivú Božiu pomoc. Všetci čestne trpeli, boli korunovaní vencami nesmrteľnej slávy a presídlili sa do kráľovstva nášho Boha. Bolo to okolo roku 302.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
