Svätý prorok Samuel – 20. august
Prorok Samuel
Jeho meno je hebrejského pôvodu a znamená „jeho meno je Boh“. Bol pätnástym a posledný izraelským sudcom. Termín „sudca“ má osobitý význam. Označuje sa ním Bohom vyvolená osoba obdarená Božím Duchom, ktorá dostala poslanie oslobodiť niektorý izraelský kmeň spod nadvlády jeho nepriateľov.
Žil 1100 rokov pred Kristom. Pochádzal z pokolenia Léviho, z mesta Ráma alebo Arimatea. Jeho rodičmi boli Elkana a Anna. Neplodná Anna si Samuela vyprosila mnohými slzami od Boha a zasvätila mu ho, keď dovŕšil tri roky. Potom sa vrátila do svojho domu a neskôr porodila ďalších troch synov a dve dcéry. Na základe svojho úctivého správania sa Samuel páčil Bohu i ostatným ľuďom.
O jeho živote čítame v Prvej knihe Samuelovej. Vynikal ako vodca národa, politik, kňaz, sudca, prorok, orodovník a asketik. Už ako 12-ročný mal od Boha zjavenie o treste, ktorý čaká rodinu veľkňaza Eliho kvôli skazenosti jeho synov Ofniho a Finesa. Obaja pohŕdali Bohom, pričom ich otec sa nijako nestaral o ich nápravu. Toto zjavenie sa onedlho naplnilo: Filištínci porazili Izraelčanov a trápili ich 20 rokov. Po ich uplynutí poslal Boh k národu Samuela, aby im zvestoval pokánie, ak sa chcú zachrániť pred svojimi nepriateľmi. Národ tak vstúpil do pokánia, zavrhol cudzie modly, ktorým slúžil a uznal Samuela za proroka, kňaza a sudcu. Samuel vtedy vytiahol s armádou proti Filištíncom a s Božou pomocou ich rozprášil a porazil. Tak oslobodil krajinu aj národ. Potom Samuel súdil svoj národ pokojne až do staroby.
Sám považoval za svoju povinnosť orodovať za ľud. Povedal: „Nebojte sa! Vy ste popáchali všetko toto zlo, ale (teraz) slúžte Pánovi celým svojím srdcom! A nevzďaľujte sa za ničomnosťami, ktoré nepomôžu a nezachránia! Aj odo mňa nech je ďaleko, žeby som sa prehrešil proti Pánovi a žeby som sa prestal za vás modliť! Budem vás učiť dobrej a pravej ceste. Len sa bojte Pána a slúžte mu verne celým svojím srdcom! Ale ak budete páchať zlo, zahyniete aj vy, aj váš kráľ!“ (1 Sam 12, 20 – 25)
Keď už ho ľud videl zostarnutého, prosil ho, aby im namiesto seba ustanovil kráľa. Márne Samuel odhováral ľud a vysvetľoval, že Boh je ich jediný kráľ – národ zostal pri svojich požiadavkách. Aj keď nebola táto požiadavka Bohu milá, nariadil Samuelovi, aby za kráľa pomazal Saula. Predsa však tvrdil, že vôľa kráľa nie je nad Božím zákonom. Saul vládol krátky čas a Boh ho zavrhol kvôli opovážlivosti a neposlušnosti. Boh potom nariadil Samuelovi, aby pomazal nového kráľa, ktorý sa volal Dávid.
Pred svojou smrťou Samuel zvolal celý ľud a rozlúčil sa s ním. Po 98-mich rokoch života, ktorému sa nedalo nič vytknúť, a ktorý bol pre všetkých príkladom Bohu milého života, zomrel okolo roku 1057 pred Kristom. A keď zomrel, oplakával ho celý Izrael a pochovali ho dôstojne v jeho dome v Ráme. Mnohí učenci mu pripisujú autorstvo knihy Sudcov a Rút, a prvých 24 kapitol Prvej knihy Samuelovej.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
