Začiatok indiktu, to jest nového roka; Pamiatka nášho prepodobného otca Simeona Stĺpnika a jeho matky Marty; Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke z Miasén; Svätý mučeník Aitalas; Štyridsať svätých mučeníc a svätý diakon Ammun, ich učiteľ; Svätí mučeníci Kallist, Evod a Hermogenés, rodní bratia; Spravodlivý Jozue, Nunov syn – 1. september
Indikt
Prvý Všeobecný snem v Nicei v roku 325 určil, aby sa cirkevný rok začínal 1. septembra, čo zostalo vo východnej cirkvi dodnes. Tento deň nazývame ináč i začiatkom Indiktu. Slovo indikt pochádza z latinského indictio, čo znamená „ohlásenie“ alebo aj „odhadnutie“.
September bol u Židov začiatkom nového občianskeho roka, bol mesiacom zbierania plodov a prinášania obete vďaky Bohu. V čase tohto sviatku Pán Ježiš vošiel do synagógy v Nazarete, otvoril knihu proroka Izaiáša a prečítal slová: „Duch Pánov spočíva na mne, pretože Pán ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať Evanjelium, zaviazať rany tým, čo sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára a vyhlásiť Pánov milostivý rok.“ (Iz 61, 1 – 2). V histórii kresťanstva je tento mesiac významný aj tým, že 1. septembra v roku 312 cisár Konštantín Veľký zvíťazil nad Maxenciom, nepriateľom Kristovej viery. Po tomto víťazstve nasledovala sloboda kresťanského vierovyznania v celej Rímskej ríši. Dlhú dobu bol aj občiansky rok v kresťanskom svete počítaný rovnako ako cirkevný od 1. septembra. Až neskôr bol prenesený na 1. januára.
Liturgický rok je ustanovený Cirkvou a v jeho priebehu sa spomínajú Kristove tajomstvá, aby z nich ľud čerpal spásu. Jeho centrom je Kristus. Druhý vatikánsky koncil v jednom zo svojich dokumentov spomína, že: „Dobrotivá Matka Cirkev si každý týždeň pripomína Pánovo Vzkriesenie. Okrem toho si raz do roka pripomína umučenie Pána. Cez rok Cirkev postupne predkladá tajomstvo Kristovho vtelenia a narodenia až po Nanebovstúpenie, po Turice a po očakávanie blaženej nádeje a jeho príchodu. V ročnom cykle slávení si Cirkev uctieva aj presvätú Bohorodičku, ktorá je spojená so spasiteľným dielom svojho Syna. V cykle sú zaradené aj dni mučeníkov a iných svätých, ktorí sa stali dokonalými pomocou Božej milosti a teraz vzdávajú vďaku Bohu a neustále sa prihovárajú za nás.“ Čas pôstu má napomôcť veriacim stať sa viac pánmi nad svojimi náklonnosťami, a tak sa pripraviť na stretnutie s Kristom v Eucharistii počas pozemského života a v deň jeho druhého príchodu na konci sveta.
Svätý evanjelista Ján v Apokalypse píše: „Uprostred námestia, z oboch strán rieky, je strom života, ktorý prináša dvanásť ráz ovocie, každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie stromu je na uzdravovanie národov.“ (Zjv 22, 2). Denne nás Boh cez svoju Cirkev sýti duchovnými plodmi. Kto sa aktívne a živo zúčastňuje na sviatkoch liturgického roka, v srdci toho sa objavia aj jeho plody: láska k Bohu a k blížnemu, dar viery a nádeje, množstvo rozličných čností, duch obety, duch modlitby a pokánia, bez ktorých niet opravdivého kresťanského života. Liturgický rok nás má čím viac priblížiť ku Kristovi, aby nás premieňal v Krista. Ako Kristus je centrom liturgického roka, tak ten istý Kristus má byť aj stredobodom nášho osobného života.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
