Svätý mučeník Mamant; Náš prepodobný otec Ján Pôstnik, konštantínopolský patriarcha – 2. september
Mučeník Mamant
V prvej polovici 3. storočia žili na severe Malej Ázie manželia Teodot a Rufína. Vynikali nielen vysokým spoločenským postavením, ale aj hlbokou oddanosťou Kristovi, pre ktorú zomreli mučeníckou smrťou. Istá bezdetná vdova Ammia pochovala ich telá a rozhodla sa postarať aj o chlapčeka, ktorý sa Teodotovi a Rufíne narodil vo väzení. Dieťa rástlo, no veľmi dlhý čas nič nerozprávalo. Až v piatom roku svojho života nečakane povedalo „mama“, kvôli čomu ho začali nazývať Mamant. Keď ho Ammia dala do školy, šikovnosťou natoľko predčilo všetkých svojich vrstovníkov, že to vyvolávalo všeobecný údiv.
V škole Mamant sťa skúsený starec dokazoval márnosť pohanstva. Keď sa o tom dopočul vtedajší správca Démokritos, spýtal sa či vyznáva kresťanskú vieru. Keď mu asi 15-ročný Mamant odpovedal, že vyznáva Krista a usiluje sa obrátiť k nemu aj iných, Démokritos vydal rozkaz odviesť ho do pohanského chrámu a donútiť ho k obetovaniu. Keďže to neurobil, poslal ho k cisárovi Aureliánovi.
Cisár prisľúbil Mamantovi život na cisárskom dvore, ak prinesie obetu, no mučenícku smrť, ak sa nepodvolí. Mamant mu povedal: „Všetky dobrodenia, dary a pocty, ktoré mi sľubuješ, stali by sa pre mňa ťažkými mukami, keby som si ich obľúbil namiesto Krista.“ Rozhnevaný cisár prikázal biť ho po celom tele, no Mamant hovoril: „Ani srdcom, ani ústami sa svojho Boha a Kráľa nezrieknem.“ Aurelián prikázal páliť mu telo sviečkami, no oheň sa ho nechcel dotknúť. Keďže následné kameňovanie znášal tak, akoby ho obsypávali kvetmi, vojaci dostali príkaz utopiť ho v mori. Po ceste sa im však zjavil Pánov anjel, ktorý žiaril ako blesk, takže vojaci sa zľakli, zutekali a odsúdenca nechali tak.
Mamant odišiel do púšte neďaleko Cézarey, kde mu slúžilo za pokrm mlieko divých zvierat, ktoré sa mu bezvýhradne podrobovali. Čoskoro sa chýr o ňom rozšíril po celom kraji, preto boli poslaní vojaci, aby ho doviedli k miestodržiteľovi Alexandrovi. Mamant ich úctivo privítal, celkom dobrovoľne išiel s nimi a razantne odmietol obvinenia z čarodejníctva, keď povedal: „Zvieratá nekrotnú a nepodrobujú sa mi čarodejníctvom. No hoci sú to nerozumné bytosti, predsa sa vedia báť Boha a ctiť si jeho služobníkov. Vy ste však oveľa nerozumnejší ako zvieratá, lebo si nectíte pravého Boha a ponižujete jeho služobníkov, keď ich nemilosrdne mučíte.“
Rozhnevaný miestodržiteľ prikázal trhať mu telo železnými nástrojmi, no mučeník všetko znášal, akoby to ani necítil. Svätca hodili do rozpálenej pece, avšak plamene mu neublížili. Keď to miestodržiteľ uvidel, rozkázal vypustiť naňho divé zvieratá. Vyhladnutá medvedica však pristúpila k nemu a poklonila sa mu, leopard mu lízal pot z čela a lev sa vrhol na divákov, pričom mnohých roztrhal. Na Mamantovo slovo prestal a odišiel do púšte. Na druhý deň naňho vypustili iného leva, no ani ten mu neublížil. Vtedy rozhnevaný zástup kričal: „Odveď leva a my tohto čarodejníka ukameňujeme!“ Jeden z kňazov vtedy zobral trojzubec a zabodol ho Mamantovi do brucha. Mučeník si vlastnými rukami držal vnútornosti, vyšiel za mesto a tam v jaskyni vypustil dušu. Takto v roku 275 získal od Krista víťazný veniec Mamant, o živote ktorého sa zachovala aj kázeň svätého Bazila Veľkého.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
