Svätý hieromučeník Antim, nikomédijský biskup; Náš prepodobný otec Teoktist, spoluaskéta Eutymia Veľkého; [Svätý Gregor Veľký, pápež a učiteľ Cirkvi] – 3. september
Nikomédijský biskup Antim
Narodil sa v Nikomédii a od detstva bol vychovávaný ako ozajstný kresťan. Je o ňom zaznamenaná nasledujúca správa: „Jeho telo bolo umŕtvené, duch pokorný, závisť vykorenená, hnev skrotený, lenivosť vyhnaná; …mal lásku k všetkým, pokoj so všetkými; vo všetkom správny úsudok a horlivosť k Božej sláve, zjavnú všetkým.“
Niet divu, že človek s takými cnosťami bol ustanovený za biskupa. Svätý Antim bol biskupom v Nikomédii v Malej Ázii v časoch veľkého prenasledovania kresťanov za vlády zlých cisárov Diokleciána a Maximiána. Hlavne v Nikomédii sa kresťanská krv prelievala potokmi. Jedného roku bolo na Kristovo Narodenie v istom chráme upálených 20 000 mučeníkov (pamiatku slávime 28-ho decembra). Táto udalosť sa stala v čase Antimovej biskupskej služby. Ale prenasledovanie sa tým neskončilo a mnoho kresťanov bolo uvrhnutých do temnice a strážených, aby boli následne mučení a zomreli. Na prosby svojho stáda sa svätý biskup vzdialil do jednej dediny s názvom Omana, no nie preto, aby zutekal pred smrťou, ale aby mohol odtiaľ posilňovať svoje ovce v hrdinstve mučeníctva a aby zo strachu nikto neodpadol od viery. Tak im posielal listy, v ktorých ich vyzýval, aby pevne zachovávali svätú vieru a nebáli sa mučenia.
Jeden z jeho listov, ktorý poslal s diakonom Teofilom, bol zadržaný a odovzdaný cisárovi Maximiánovi. Diakona Teofila kruto vypočúvali a zosnul v mukách bez toho, aby svojim mučiteľom prezradil, kde sa nachádza biskup. Maximiánovi sa čoskoro podarilo zistiť, kde sa biskup nachádza a poslal za ním 20-tich vojakov. Šedivý starec sa stretol s vojakmi, uviedol ich do domu a pohostil. Až potom im povedal, že on je Antim, ktorého hľadajú. Vojaci udivení jeho dobrotou mu navrhli, aby sa skryl, pričom oni povedia cisárovi, že ho nemohli nájsť. Ale Antim nebol z tých, ktorí by tolerovali lož. Preto s ich plánom nesúhlasil a odpovedal, že on nesmie dovoliť, aby sa lžou porušovalo Božie prikázanie a zachraňoval sa jeho život. Preto šiel s vojakmi.
Počas cesty všetci vojaci uverili v Krista a Antim ich pokrstil. Po tom, čo ho priviedli pred cisára, Maximián nariadil, aby vyniesli nástroje na popravu a položili ich pred neho. Svätec však odvetil: „Myslíš si, cisár, že ma chceš zastrašiť týmito popravnými nástrojmi? Vskutku nie, nemôžeš zastrašiť toho, kto chce zomrieť za Krista! Poprava naháňa strach len zbabelcom, pre ktorých je súčasný život najcennejší.“ Cisár potom nariadil, aby Antima kruto mučili tak, že ho budú biť tyčami, budú ho nútiť chodiť v rozpálených bronzových sandáloch a nakoniec ho pripevnia na koleso, ktoré mu poláme údy, zatiaľ čo kati budú páliť jeho telo horiacimi fakľami.
Svätec, znášajúc všetky muky, zostal pevný a ako zlato vyčistené v ohni žiaril uprostred múk ešte jasnejšie. Keď predpovedal cisárovi, že jeho pohanská ríša čoskoro skončí a kresťanstvo zvíťazí, cisár roztrhol jeho purpurový plášť na dve časti a nariadil Antima sťať. Biskup tak radostne oslávil Boha svojím posledným dychom a prijal korunu mučeníctva. Bolo to na začiatku 4. storočia.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Pápež Gregor Veľký
Narodil sa v Ríme okolo roku 540 v kresťanskej rodine, ktorá bola tiež známa svojimi službami Apoštolskému stolcu. Rodičia, svätý Gordiano (Jordán) a svätá Silvia (pamiatka sa slávi 3. novembra), mu od mala vštepili vznešené hodnoty Evanjelia, ponúknuc mu svoj vlastný príklad horlivosti a lásky k Bohu.
Po skončení štúdií práva sa Gregor vybral politickou kariérou a zastával úrad prefekta Ríma. Táto skúsenosť mu umožnila vyzrieť a on tak nadobudol uvedomelejší náhľad na mesto s jeho problémami, prehĺbiac v ňom zmysel pre poriadok a disciplínu. O niekoľko rokov neskôr, priťahovaný mníšskym životom, rozhodol sa stiahnuť do úzadia, daroval svoj majetok chudobným a z otcovského domu urobil monastier, ktorý pomenoval po svätom Andrejovi (San Gregorio al Celio). V ňom sa oddal modlitbe, rozjímaniu a štúdiu Svätého písma a cirkevných otcov.
Boh má však takmer vždy plány, ktoré sa rozchádzajú s ľudskými. Preto ho pápež Pelágius II ustanovil za diakona a poslal do Konštantínopola ako svojho apoštolského nuncia. Zostal tam šesť rokov a okrem plnenia diplomatických úloh pokračoval mníšskym spôsobom života s ďalšími rehoľníkmi. V čase, keď bol znova vyslaný do Ríma zomrel pápež (bolo to v roku 590) a Gregor bol zvolený za jeho nástupcu.
Tak sa pre Gregora začalo náročné obdobie, pretože musel čeliť viacerým problémom – zúriaca migrácia Longobardov, hojné dažde a následné povodne mali na svedomí početné obete a obrovské škody na majetku, hladomor zasiahol rôzne časti Talianska a mor si ďalej vyberal množstvo obetí. Kvôli tomu vyzval veriaci ľud k pokániu a modlitbe, pozvúc ich, aby sa po tri dni zúčastnili kajúceho sprievodu do Baziliky Santa Maria Maggiore. Traduje sa, že počas prechodu cez most spájajúci územie Vatikánu s centrom Ríma (dnes Anjelský most) mal Gregor a zástup ľudu víziu archanjela Michala. Toto videnie si svätec vysvetlil ako nebeské znamenie, ktoré vopred oznamuje koniec epidémie. Odtiaľto je zvyk nazývať antické mauzóleum Anjelský hrad.
Na Petrovom stolci zreorganizoval administratívu a začal sa horlivo starať o Rímsku kúriu, kde mnohým klerikom i laikom chýbala duchovnosť a dobrota srdca. Ustanovil, aby sa cirkevný majetok užíval pre jej vlastné živobytie a pre evanjelizáciu sveta, a aby bol spravovaný s poctivosťou, spravodlivo a s milosrdenstvom. Svätec využíval dokonca aj svoje vlastné majetky na pomoc veriacim – nakupoval a rozdeľoval obilie, pomáhal núdznym, podporoval kňazov, mníchov a rehoľníkov v ťažkostiach, vyplácal výkupné za väzňov a zasadzoval sa o pokoj a prímerie. Ochraňoval Rím po politickej stránke, ako aj po duchovnej. Zasadil sa aj o rokovania s Longobardmi, aby ochránil stredné Taliansko. Tak postupne nadväzoval bratské vzťahy s blízkymi národmi, no staral sa predovšetkým o to, aby prijali kresťanstvo – rozbehol evanjelizáciu Vizigótov v Španielsku, Frankov a Sasov, a do Británie poslal Augustína, igumena z monastiera sv. Andreja, a s ním ďalších 40 mníchov.
Tiež reformoval a zjednodušil sv. omšu, napomáhal rozvoju liturgického spevu, ktorý po ňom dodnes nesie meno gregoriánsky chorál a napísal viaceré knižné diela. Známy je jeho Morálny komentár ku knihe Jób, kde uvádza, že morálne dokonalý život spočíva v správnom zjednotení medzi slovom a skutkom, myšlienkou a konaním, modlitbou a oddanosťou svojim povinnostiam. Uvádza, že biskup žije správne iba vtedy, ak má neustále pred očami vlastnú biedu. Aby Gregor ukázal, že svätosť je možná, napísal dielo Dialógy, kde zaznamenáva príklady niektorých svätorečených mužov a žien. Môžeme povedať, že svätý Gregor bol prvým pápežom, ktorý dokázal využiť svetskú moc Katolíckej cirkvi, pričom nezabudol na duchovný rozmer svojej úlohy ako pápeža. Do konca života zostal jednoduchým mužom, ktorý sa v oficiálnych listoch často označoval titulom Servus servorum Dei (sluha Božích sluhov) a ktorý pápeži používajú dodnes. Zosnul 12. marca 604 a je pochovaný v Bazilike sv. Petra.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: s3.amazonaws.com
Zdroj: vaticannews.va
