Svätý mučeník Sózont; Svätí košickí mučeníci – 7. september
Mučeník Sózont
Narodil sa v Lycanii a bol pastierom oviec. Vo všetkom sa pridržiaval Božieho zákona. Starostlivo si čítal Sväté písmo a miloval zdieľať svoje znalosti o jedinom Bohu s pastiermi, ktorí prichádzali k nemu. Mnohých priviedol k viere a ku krstu. Raz v noci, keď sedel pod dubom, mal videnie, v ktorom bol pozvaný k mučeníctvu pre Krista.
V tom čase v neďalekom meste Pompeol nejaký Maximián, správca Cilície, veľmi prenasledoval kresťanov. V meste bol nejaká zlatá modla, ktorej sa pohania klaňali. Sózont, naplnený božskou odvahou, zanechal svoje ovce, odišiel do mesta, nepozorovane vošiel do pohanského chrámu, odlomil pravú ruku zo zlatej modly, rozdrvil ju a rozdal chudobným. Zmiznutie ruky však spôsobilo poplach a zmätok v meste, a mnohých začali podozrievať, privádzať na výsluch a mučiť. Jednak pohnutý ľútosťou k ich nespravodlivému utrpeniu, jednak z túžby otvorene hovoriť o viere, postavil sa svätec pred katov a priznal sa, že to on odťal modle ruku.
Okamžite ho predviedli pred súd a postavili pred miestodržiteľa Cilície. Sózont mu múdro odpovedal na všetky jeho otázky a tiež vyznal: „Urobil som to preto, aby ste videli nemohúcnosť vášho boha, ktorý sa nijako nebránil. On nie je boh, je to nemý a hluchý idol. Chcel by som ho celého rozdrviť na kúsky, aby sa ľudia viac neklaňali dielu svojich rúk.“ Cisár vo veľkom hneve nariadil nemilosrdne ho mučiť.
Mučitelia ho najprv bili, potom zavesili na strom a dreli ho kovovými kefami, kým mu nebolo vidieť kosti. Potom mu navliekli na jeho nohy topánky so železnými klincami vo vnútri, a vodili ho po celom meste. To statočného atléta len potešilo, zvlášť keď videl, že sa zem pri behu sfarbila do červena od preliatej krvi. Tak ho opäť zavesili a bili železnými tyčami tak dlho, kým sa jeho kosti a kĺby neroztrieštili. Keď už bol takmer mŕtvy, hodili ho do ohňa. Takto vo veľkom utrpení, ale s nesmiernou radosťou srdca svätec oddal svoju svätú dušu Bohu. Trpel okolo roku 304.
Na príkaz cisára, sluhovia zapálili veľký oheň a chceli spáliť telo mučeníka, ale zrazu sa na oblohe blýskalo, zneli silné hromy a spustil sa silný dážď a krupobitie, čo zahasilo ohnivý plameň a prinútilo mučiteľov rozutekať sa. To umožnilo kresťanom využiť príležitosť a pozbierať jeho ostatky, ktoré v noci žiarili podivuhodným svetlom. Pri jeho hrobe a na mieste, kde mal svätý mučeník víziu sa vyliečilo mnoho chorých. Neskôr bol na tom mieste postavený chrám na pamiatku utrpenia mučeníka Sózonta.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
