Sväté mučenice Ménodora, Métrodora a Nymfodora; Blažení mučeníci Jozef a Viktória Ulmovci, a ich sedem detí – 10. september
Svätí mučeníci Ulmovci
Prvýkrát v dejinách Cirkvi je vyhlásená za blahoslavenú celá rodina aj s deťmi a nenarodeným bábätkom. Rodina Ulmovcov žila v obci Marków na juhovýchode Poľska, neďaleko mesta Rzeszów.
Otec rodiny, Jozef Ulma, bol všestranný človek a narodil sa v roku 1900. Bol záhradníkom a zapájal sa do rôznych spoločenských aktivít. Mal záľubu vo fotografovaní a angažoval sa v Združení katolíckej mládeže. Bol to človek so širokým prehľadom a záberom. Jozefova manželka Viktória bola o 12 rokov mladšia. Keď mala šesť rokov, zomrela jej matka a rok pred sobášom jej zomrel aj otec. Podobne ako jej manžel aj ona sa angažovala. Hrala vo vidieckom divadle a chodila aj na kurzy, ktoré organizovala jedna univerzita.
Jozef a Viktória sa zosobášili v roku 1935 a postupne sa im narodilo šesť detí – Stanislava, Barbara, Vladislav, František, Antonio a Mária. Siedme dieťa bolo na ceste. V každodennom živote rodiny bolo vidieť hlbokú starosť o kresťanskú atmosféru v dome, láskavosť a otvorenosť vo vzťahoch. Ich manželstvo sa vyznačoval porozumením, vzájomným dopĺňaním sa, podporou v starostlivosti o seba a o domácnosť, ako aj budovaním manželského spoločenstva. Boli otvorení novému životu, ktorý im Boh daroval. Jozefa s Viktóriou si ľudia nezvyčajne vážili a boli známi pripravenosťou pomôcť každému človekovi. Svedkovia hovorili o tom, že ich dom bol vždy otvorený pre druhých.
Život rodiny sa zmenil 1. septembra 1939, keď Nemecko napadlo Poľsko. Ako vieme, nacisti postupne začali doslova poľovať na Židov. Keď v roku 1941 padlo rozhodnutie o konečnom riešení židovskej otázky a o rok neskôr Nemci zakázali pobyt Židov aj v obci Marków, prenasledovaní Židia požiadali o pomoc aj Jozefa Ulmu. Ten im najprv pomáhal budovať za dedinou zemľanky.
V Biblii, ktorá sa našla v dome u Ulmovcov, bolo podčiarknuté podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Manželia sa rozhodli prichýliť u seba 9-tich Židov. Nešlo o žiadne chvíľkové vzplanutie ľútosti. Obaja si dobre premysleli pomoc Židom a vedeli, že im hrozí v prípade vyzradenia aj smrť. Rodina žila v tom čase skromne, v dome mali len dve izby. Pozornosti okoliu Ulmovcov však neuniklo množstvo potravín, ktoré Viktória nakupovala. To prezrádzalo, že v dome bývajú aj ďalší ľudia. Ktosi ich udal a v noci z 23. na 24. marca 1944 prišli do Markówa asi desiati nemeckí žandári a vtrhli do ich domu. Najprv zastrelili v spánku troch Židov a potom vystrieľali aj ostatných Židov.
Jozefa Ulmu a jeho manželku vo vysokom štádiu tehotenstva vyviedli pred dom a po krátkej porade ich zastrelili. Následne bolo počuť strašný nárek detí, ktoré videli smrť svojich rodičov. Krik detí bol po každom ďalšom výstrele slabší a slabší, až nastalo ticho, keď zastrelili aj posledné dieťa. Najstaršie malo osem rokov, najmladšie rok a pol. Potom donútili dedinčanov, aby vykopali dve jamy, do jednej nahádzali telá zavraždených Židov, do druhej rodinu Ulmových. Takto prijali manželia a všetky ich deti mučenícke vence a začali spievať nikdy nekončiaci chválospev v nebeskom kráľovstve.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: svetkrestanstva.postoj.sk
Zdroj: wp.en.aleteia.org
