Naša prepodobná matka Teodora Alexandrijská; Prepodobná matka Mária Celesta Crostarosová, zakladateľka redemptoristiek – 11. september
Prepodobná Teodora
Bola vydatá za zbožného a váženého muža menom Pafnutios, a v ich rodine vládla láska a harmónia. Keďže toto nenávidí diabol, jedného dňa bola navedená vešticou, teda diablom, a tajne scudzoložila. Sotva zhrešila, svedomie jej nedalo pokoja a preto zašla za známou igumenkou monastiera a povedala jej o spáchanom priestupku. Keď igumenka videla zúfalstvo mladej ženy, vzbudila v nej vieru v Božie odpustenie a pripomenula jej podobenstvo o hriešnici, ktorá svojimi slzami umyla Kristovi nohy a dostala od neho odpustenie svojich hriechov. V nádeji na Božie milosrdenstvo Teodora povedala: „Verím svojmu Bohu a odteraz sa už nedopustím takéhoto hriechu, a budem sa snažiť napraviť to, čo som urobila.“ Preto sa rozhodla bezodkladne kajať.
Pre slová evanjelia: „Preto nie je nič utajené, čo by sa neodhalilo, ani skryté, čo by sa neprezvedelo,“ svätá začala vnímať svoj hriech ako niečo nečisté. Preto sa snažila vstúpiť do mužského kláštora, aby mohla konať pokánie a neriskovala, že ju manžel nájde v ženskom kláštore. Preto sa ostrihala, prezliekla sa za muža, nazvala sa Teodor a predstavila sa opátovi kláštora Oktodeka, ktorý sa nachádzal približne osemnásť míľ od Alexandrie. Opát, ktorý ju považoval za eunucha a videl jej horlivosť v pokání a poslušnosti, ju hneď prijal a čoskoro ju obliekol do mníšskeho odevu.
Dva roky sa blahoslavená namáhala v ťažkých prácach a pozdvihnutí duše, pričom konala všetky povinnosti a námahy, ktoré náležia mužom. Medzitým trávila noci v slzách a vrúcnych modlitbách, v ktorých prosila Pána, aby jej odpustil hriechy a obnovil v nej čistotu srdca. Jej práca, pôst, bdenie, poníženosť a pokánie s plačom udivili všetkých bratov. To rozhnevalo diabla, ktorý videl, že mu uniká jeho korisť, a tak vložil do srdca niektorých jej spolubratov, aby ohovárali Božiu služobníčku Teodoru.
Bola ohovorená jedným smilným dievčaťom, že vraj s ňou ostalo v druhom stave. Teodora sa nechcela obhajovať a tú klebetu považovala za Boží trest kvôli svojmu predchádzajúcemu hriechu. Predo pred svojimi žalobcami mlčala. Vyhnaná z monastiera 7 rokov strávila v lese a pustatine v jednej maštali a ešte k tomu vychovávala dieťa onej smilnice. Tam znášala extrémnu chudobu spolu s letnými horúčavami a zimnými mrazmi, až kým igumen neukončil jej pokánie, po ktorom jej bolo dovolené vrátiť sa k bratom.
Tak ju igumen po siedmich rokoch prijal späť. V monastieri žila ešte 2 roky a pokojne zosnula v Pánovi. Až vtedy mnísi zistili, že to bola žena a igumenovi sa zjavil anjel, ktorý mu všetko vysvetlil. Jej manžel prišiel na pohreb a do smrti zostal v kélii svojej bývalej manželky. Svätá Teodora mala veľkú Božiu milosť: krotila zvery, uzdravovala chorých a do vyschnutej studne priviedla vodu. Tak Boh preslávil skutočnú kajúcnicu, ktorá sa hrdinskou trpezlivosťou kajala 9 rokov za jeden svoj hriech. Zosnula v roku 490.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
