Svätý hieromučeník Autonomos – 12. september
Itálijský biskup Autonomos
Svätý Autonomos bol biskupom niekde v Itálii. Počas prenasledovania cisárom Diokleciánom odišiel do ázijskej Bitýnie. Tu sa usadil v meste Soreos u istého kresťana Kornélia. Biskup v tomto meste hlásal Krista a obrátil mnoho pohanov. Po dlhšom pobyte tam postavil kaplnku zasvätenú archanjelovi Michalovi a Kornélia vysvätil za diakona. Autonomos chodil na rôzne miesta a všade ohlasoval evanjelium. Svojich veriacich vždy zveril do starostlivosti Kornélia. A keďže Kornélius viedol spoločenstvo dobre a darilo sa mu, Autonomos ho vysvätil na kňaza a potom aj na biskupa.
Neďaleko od miesta Soreos bolo miesto Limna, ktoré obývali samí pohanmi. Svätec tam odišiel a onedlho mnohých osvietil Kristovým evanjeliom, a pokrstil ich. Raz zbožní kresťania uvideli, ako časť ľudu, ktorá zostala v blude pohanstva, prináša na vyvýšenom mieste počas istého sviatku obety démonom. Preto sa rozzúrili spravodlivým hnevom, napadli počas bohoslužieb pohanský chrám, zvrhli oltáre, rozbili všetky modly a chrám zničili do základov. Pohania, nahnevaní na kresťanov za túto ťažkú potupu, sa rozhodli pomstiť sa im za rozdrvenie ich modiel a čakali na vhodný čas.
A tak, keď sa dozvedeli, že biskup ide sláviť svätú liturgiu, zhromaždili sa spolu s pohanmi z iných dedín a vtrhli do chrámu svätého archanjela Michala. Prišli ozbrojení kameňmi, palicami a inými zbraňami. Autonoma neľudsky zabili: mučili ho na oltári, takže sa zašpinil jeho svätou krvou. Takto, kým prinášali nekrvavú obetu, samotný svätec bol prinesený ako krvavá obeta. Ostatných kresťanov rozohnali. Istá zbožná diakonka menom Mária spolu s ďalšími nábožnými ženami vzala sväté telo a s úctou ho pochovala. Udialo sa to okolo roku 313
V časoch cisára Konštantína postavil na hrobe sv. Autonoma chrám istý kráľovský veľmož Severián. Stalo sa tak v čase, keď sa chystal na nový post miestodržiteľa Egypta. Keďže sa obával cestovať po mori, urobil dlhý okruh po súši po ceste, ktorá ho priviedla do blízkosti Autonomovho hrobu. Jeho mulice zrazu odmietli napredovať a nech ich bičoval akokoľvek silno, stáli na mieste. Múdry náhodný svedok mu vysvetlil, aby sľúbil, že tam postaví chrám na počesť svätca, a potom sa mulice pohnú. Sľúbil to a mulice sa okamžite vydali na cestu. Keď sa vrátil, svoj sľub splnil.
O necelých 200 rokov sa sv. Autonomos zjavil jednému vojakovi menom Ján. Tento Ján vykopal ostatky svätca a zistil, že sú úplne neporušené. Je zaznamenaná jeho správa: „Hľa, videl som, že jeho sväté ostatky zostali nepremožené mocou smrti. Smrť, ktorá sa môže pochváliť tým, že za tri dni zničí živej bytosti, nedokázala za toľké roky zničiť ani jediný vlas tohto slávneho muža. Jeho hlava a vlasy boli nepoškodené, tvár bola celá, pokožka pevná, ani jeden chĺpok z jeho mihalníc sa nezničil: len oči mal zatvorené. A keď som sa naňho pozrel, zdalo sa mi, že smrť ho prinútila len mlčať.“ Mnohí chorí sa pri jeho ostatkoch uzdravili. Takto Boh preslávil toho, kto mu vzdával slávu, kým ešte žil v tele.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
