Povýšenie úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom – 14. september
Povýšenie kríža nad celým svetom
Sviatok Povýšenia úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom patrí k najstarším sviatkom východnej cirkvi. Historici východnej cirkvi sa zhodujú v tom, že predovšetkým dve hlavné udalosti boli podnetom k ustanoveniu tohto sviatku: nájdenie svätého kríža v 4. storočí a navrátenie tohto kríža z Perzie v 7. storočí.
Drevo svätého kríža, na ktorom zomrel náš Pán Ježiš Kristus, našla podľa prastarej kresťanskej tradície sv. Helena v roku 326. Cisár Konštantín sa po Prvom všeobecnom sneme v Nicei rozhodol, že dá postaviť kresťanský chrám-baziliku na jeruzalemskej Golgote, na mieste Kristovho utrpenia. V roku 326 prišla do Jeruzalema sv. Helena a na jej príkaz bol zbúraný Venušin chrám, postavený na Golgote za cisára Hadriána. Po odkrytí Golgoty sa podarilo nájsť aj jamu s troma krížmi a nápisom, ktorý bol podľa evanjelistov umiestený na Kristovom kríži.
Kým bola cisárovná na pochybách ako rozpoznať Kristov kríž, prechádzal okolo toho miesta smútočný sprievod. Vtedy patriarcha Makários riekol, aby na mŕtveho položili postupne všetky kríže. Keď položili prvý a druhý, mŕtvy zostal nehybne ležať, ale keď naň položili tretí kríž, mŕtvy ožil. Podľa toho zistili, ktorý je čestný a životodarný Kristov kríž. Položili ho potom aj na jednu chorú ženu, ktorá ozdravela. Vtedy patriarcha pozdvihol kríž, aby ho videl všetok ľud a ten so slzami spieval Pane, zmiluj sa.
O deväť rokov neskôr, 13. septembra r. 335 sa konala slávnostná posviacka Baziliky Pánovho Vzkriesenia, postavenej na mieste Kristovho hrobu. Nasledujúci deň 14. septembra sa konalo vyzdvihnutie dreva svätého kríža. Počas povýšenia ľud neustále spieval Pane zmiluj sa. Slávnosti trvali celý týždeň. Časť relikvií krátko po nájdení poslali do Ríma, kde sú dodnes uložené v Bazilike svätého kríža.
Druhá významná udalosť, ktorá rozšírila sviatok na východe i západe bolo navrátenie svätého kríža z Perzského vyhnanstva. Perzský kráľ Chozroes v roku 614 dobil Jeruzalem a odviedol do vyhnanstva veľkú časť kresťanov i patriarchu Zachariáša. Do svojho hlavného mesta odniesol aj relikviár Pánovho kríža.
O 14 rokov neskôr však cisár Heraklios zvíťazil nad Peržanmi a získal svätý kríž späť. V roku 630 ho potom priniesol do Jeruzalema a to tak, že ho niesol na svojich pleciach. Avšak odrazu cisár zastal a nemohol urobiť ani krok. Patriarcha Zachariáš videl anjela, ktorý cisárovi bránil pokračovať v nesení kríža v prepychovom cisárskom oblečení po ceste, po ktorej šiel Kristus bosý a ponížený. O tomto videní patriarcha povedal cisárovi. Tak sa cisár zobliekol a v biednych šatách a bosý zobral kríž, vyniesol ho na Golgotu a uložil v chráme Zmŕtvychvstania na radosť a útechu celého kresťanského sveta. Tak sa 14. septembra uskutočnilo druhé slávnostné povýšenie svätého kríža.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
