Svätá všechválna veľkomučenica Eufémia – 16. september
Veľkomučenica Eufémia
Narodila sa okolo roka 285 v Chalcedóne (dnešné Turecko), ako dcéra senátora Filofróna a jeho manželky Teodózie, tajných kresťanov. Za cisára Diokleciána, keď mala 19 rokov sa spolu so 48-imi ďalšími kresťanmi modlila na utajovanom mieste. Vtedy bola zatknutá, predvedená pred prokonzula a vypočúvaná.
O prvých kresťanoch sa niekedy hovorí, že mali výslovne nepriateľský postoj voči Rímskej ríši. Nie je to však pravda. Keď sa ich prokonzul opýtal či odmietajú splniť cisárov rozkaz a priniesť obety, oni odpovedali použijúc slová z Písma: „Cisárovmu alebo tvojmu príkazu sa bezpochyby treba podriadiť, ak nie je proti nebeskému Bohu. Ak však je proti Bohu, treba sa mu nielen nepodriadiť, ale aj výslovne vzoprieť. Keby nám prikazovali to, v čom sme povinní podriaďovať sa, odovzdali by sme cisárovo cisárovi a Božie Bohu. Keďže nám však prikazujete uctievať stvorenie namiesto Stvoriteľa a nútite nás priniesť obetu démonovi, tento váš príkaz nesplníme, veď my sme praví ctitelia pravého Boha, ktorý prebýva v nebesiach.“
Vo všeobecnosti sa hovorí, že ženy sú slabšie ako muži. Eufémia však na opakované prokonzulovo presviedčanie podvoliť sa a zachrániť si život odpovedala: „Nemysli si, mučiteľ, že svojimi prefíkanými dohováraniami môžeš ľahko skloniť moju slabosť k svojej bezbožnosti a neprávosti. Veď hoci som podľa prirodzenosti žena, telom slabá a vekom mladá, moje srdce je pevnejšie ako tvoje a moc mojej viery je oveľa väčšia ako sila tvojej chrabrosti. Okrem toho mám vďaka milosrdenstvu môjho Krista lepšiu chápavosť než všetci vaši pohanskí rečníci, spolu s ktorými sa považujete za múdrych, hoci v skutočnosti ste nerozumnejší ako všetci nevedomci, lebo nechcete poznať pravého Boha a démona považujete za Boha. Nepodvedieš ma teda prefíkanými rečami, ako kedysi had podviedol našu pramatku… Veď ja sa spolieham na svojho Krista, že ma neopustí a neodníme odo mňa svoju silnú pomocnú ruku, kým pyšnú hlavu démona nerozšliapu nohy ženy.“
Po uvedených slovách nasledovalo utrpenie, ktoré znášala naozaj hrdinsky až po vyliatie vlastnej krvi. Prokonzul ich všetkých podrobil rôznym mukám a to dennodenne celých 19 dní. Na dvadsiaty deň oddelil Eufémiu od ostatných a začal jej lichotiť kvôli jej kráse, aby ju získal pre modloslužobníctvo. Keď však všetky lichôtky vyšli nazmar, nariadil mučenie dievčiny. Najprv ju mučili na kolese, ale zjavil sa Boží anjel a koleso zlomil. Potom ju hodili do horiacej pece, ale Božou mocou bola ochránená. Keď to videli dvaja vojaci, Viktor a Sostenés, uverili v Krista a preto ich hodili zverom; a tak slávne ukončili svoj pozemský život.
Potom bola Eufémia hodená do jamy naplnenej vodou a rôznymi jedovatými plazmi, ale ona prežehnala vodu, keď do nej vošla a nič sa jej nestalo. Nakoniec ju vyviedli pred divé zvery. Vidiac ich, s vďakou sa pomodlila k Bohu a oddala mu svojho ducha. Rodičia s úctou pochovali jej telo. Trpela v roku 304 a presídlila sa do večnej radosti. Jej pamiatka sa spomína sa aj 11. júla.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
