Náš prepodobný otec Eumenios Divotvorca, gortynský biskup – 18. september
Gortynský biskup Eumenios
Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená priaznivý, láskavý, milostivý. Svätý Eumenios sa už od mladosti páčil Bohu svojím cnostným životom. V ušiach mu zneli slová evanjelia: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou.“ Preto z celej duše nasledoval Krista po úzkej ceste prísnej askézy a krajného odriekania, ktoré vhodne spájal s hlbokou pokorou a všetkými cnosťami. Jeho pohľad vždy prelieval slzy a nikto ho nikdy nepočul, že by na niekom našiel chybu alebo že by dal na klebety.
Rovnako sa ešte za mlada oslobodil od dvoch ťažkých bremien: od bremena bohatstva a bremena tela. Od prvého sa oslobodil tak, že rozdal sirotám a chudobným celý svoj majetok; a od druhého sa oslobodil veľkým pôstom. Svojimi skutkami, prácou, zdržanlivosťou, pôstom a bdením umŕtvoval telesné žiadosti, zušľachťoval svoje telo a vzďaľoval sa od všetkej telesnosti a zmyselnosti. Takto najprv uzdravil seba a potom začal aj iným dávať uzdravenie.
Nevášnivý a naplnený milosťou Svätého Ducha, Eumenios zažiaril svetlosťou, ktorá sa nedala skryť. Tak ako je napísané: „Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť,“ nemohol sa ani svätý Eumenios skryť pred svetom. Keď ho ľudia videli, vybrali si ho za biskupa v Gortyne. A tak svätec učil svoje duchovné deti predovšetkým skutkami, keďže svojím čistým a Bohu milým životom bol vzorom pre svoje stádo. Potom ich učil aj slovom. Najprv sa sám stal svetlom a potom osvecoval iných. Sám sa dňom i nocou vyučoval v Pánovom zákone, aby v ňom potom poučoval iných. Keď sám získal čisté svedomie, očisťoval svedomie iných. Podľa významu svojho mena bol veľmi milosrdný a jeho život bol plný skutkov milosrdenstva. Počas svojej biskupskej služby spravoval Kristovo stádo ako dobrý pastier. Keďže sa zriekol všetkého, všetko mnohonásobne získal – bol otcom sirôt, bohatstvom chudobných, darcom prosiacich, útechou žalostiacich a lekárom trpiacich.
Modlitbou činil mnohé zázraky. Raz modlitbou zabil veľkého hada, ktorý sa na neho vrhol. No ešte väčší zázrak vykonal, keď zvíťazil nad pekelným hadom, diablom, a porazil ho modlitbou, a odohnal ho od Kristovho stáda, ktoré mu bolo zverené. A nielen v Gortyne, ale aj v Konštantínopole sa svätec vyzbrojil proti démonom. Keď prišiel do Konštantínopola, mnohých udivoval svojimi znameniami a zázrakmi: vyháňal z ľudí démonov, uzdravoval chorých a upokojoval tých, ktorí boli rozhnevaní.
Potom bol aj v Tebaide. No neodišiel tam dobrovoľne, ale bol tam vyhnaný nepriateľmi Katolíckej viery, pretože odsúdil heretikov. Predsa aj v tomto počínaní vidieť Božiu prozreteľnosť, pretože keď toto miesto zasiahlo sucho, svätec svojou modlitbou privolal dážď z neba. V tejto krajine potom pokojne zosnul a prešiel z časného života do večného a nekonečného. Jeho sväté telo bolo prenesené do Gortyna, miesta jeho služby, a tam bolo s poctami pochované. Žil a pôsobil v 7. storočí.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
