Svätý veľkomučeník Eustatios a spoločníci; Svätí mučeníci a vyznávači, veľký knieža Michal a jeho bojar Teodor, černigovskí divotvorcovia – 20. september
Veľkomučeník Eustatios a spoločníci
Svätý Eustatios bol veľkým rímskym vodcom armády v časoch cisárov Títa a Trajana. Kým bol pohanom, jeho meno bolo Plakida. Ešte ako neveriaci však vynikal spravodlivosťou, milosrdenstvom a almužnami.
Raz na love prenasledoval jeleňa. Božou prozreteľnosťou sa ukázal svietiaci kríž medzi parohami jeleňa, na ktorom bol ukrižovaný Kristus a Plakida začul hlas, ktorý mu hovoril: „Prečo ma prenasleduješ, Plakida?“ Hlas dodal: „Ja som Ježiš Kristus, Boh. Pre spásu som prijal ľudské telo, dobrovoľne som trpel a bol ukrižovaný. Ty, hoci ma nepoznáš, ctíš si ma, lebo tvoje dobré diela a almužny vyšli až ku mne a ja som sa rozhodol spasiť ťa. Pretože nechcem, aby človek, ktorý koná spravodlivé skutky, zahynul v temnote pohanstva.“
Keď sa Plakida vrátil do svojho domu, dozvedel sa, že aj jeho manželka mala zjavenie. Preto šiel za kňazom a prijal krst spolu so svojou manželkou a dvoma synmi. Pri krste dostal meno Eustatios, jeho žena prijala meno Tatiana a ich synovia Agapios a Teopistos. Po krste odišiel Eustatios na miesto zjavenia, poďakoval Bohu, že ho priviedol k pravde a všetci štyria odišli do Egypta. No už počas plavby sa Tatiana zapáčila majiteľovi lode. Keď sa doplavili a Eustatios chcel zaplatiť majiteľovi, ten ho ohrozoval mečom a Tatianu uniesol. Potom, keď svätec potreboval prebrodiť rieku, jedného syna schmatol lev a druhého vlk. Božou mocou im však neublížili a oboch zachránili obetaví ľudia. Osamotený Eustatios sa usídlil v egyptskej dedine Vadisis a tu ako dedinský nájomník prežil 15 rokov.
Po tom všetkom napadli Rímsku ríšu barbari a cisár Trajan ľutoval, že nemá chrabrého vojvodcu Plakida, ktorý kdekoľvek bojoval, prinášal víťazstvo. A tak poslal svojich dvoch dôstojníkov, aby po celej ríši hľadali veľkého vojvodcu. Božou prozreteľnosťou dôstojníci prišli aj do dediny Vadisis, našli ho a priviedli ho k cisárovi. Eustatios nielenže zvíťazil nad barbarmi, ale na ceste späť do Ríma našiel svoju manželku a oboch synov. No kým došiel do Ríma, cisár bol už mŕtvy a na tróne sedel cisár Hadrián. Keď nový cisár vyzval vojvodcu Eustatia, aby obetoval bohom, on mu povedal, že je kresťan.
Cisár ho preto podrobil mučeniu spolu s manželkou a synmi. Všetci štyria sa navzájom statočne napomínali, aby vo viere v Krista vytrvali do konca. Vypustili na nich levov, no tí im neurobili ani najmenšie zlo, ale každý pri pohľade na nich sklonil hlavu a spokojne odišiel. Keď to Hadrián videl, ešte viac sa rozhneval a prikázal ich zamknúť do temnice. Za ten čas prikázal z medi vykuť veľkého vola, silno ho rozpáliť a vhodiť ich do jeho prázdnych útrob. V tom volovi sa svätí pomodlili, svoje duše odovzdali do rúk Pána a prešli do nebeského kráľovstva. Stalo sa to 20 septembra v roku 120.
Na tretí deň k tomu volovi prišiel cisár a prikázal ho otvoriť. A hľa: Telá, o ktorých si všetci mysleli, že budú spálené na popol, boli celé a tak neporušené, že ani jeden vlas na nich nezhorel a vyzerali tak sviežo, akoby neležali v ohni, ale v kúpeli. Keď to pohania videli, zvolali: „Veľký je kresťanský Boh,“ a mnohí z nich prijali Kristovu vieru. Kresťania zobrali telá svätých mučeníkov a so cťou ich pochovali. Časť pozostatkov týchto svätých sa neskôr dostala do Paríža, kde spočíva v chráme sv. Eustatia.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: furca.sk
