Svätý hieromučeník Fókas, sinopský biskup; Svätý prorok Jonáš; Prepodobný Jonáš Presbyter, otec Teofána, tvorcu kánonov, a Teodora Popísaného – 22. september
Sinopský biskup Fókas
Svätý Fókas sa narodil v meste Sinope na pobreží Čierneho mora. Jeho otec bol staviteľ lodí, volal sa Pamfilius, a jeho matka sa volala Mária. Od mladosti sa oddal duchovnému zápasu o získanie všetkých kresťanských cností a preto dokázal prijať takú milosť Svätého Ducha, že vyháňal z ľudí démonov a uzdravoval neduhy.
Keď Fókas dospel, bol pre svoj cnostný život zvolený za biskupa vo svojom rodnom meste. Keďže predtým viedol cnostný život, po prijatí biskupskej hodnosti sa stal ešte väčším askétom, takže všetci, vidiac jeho dobré skutky, oslavovali nebeského Otca. Horlivo pásol svoje ovečky. Učil ich slovom a budoval ich svojím príkladom. Na pravú vieru obrátil mnoho modloslužobníkov a mnohých ľudí uchránil pred zblúdením. Do posledného dychu učil ľudí a konal zázraky.
Nerozumní pohania sa však proti svätému Fókovi naplnili hnevom. Pán mu raz v jednej vízii ukázal jeho mučenícku smrť. Konkrétne: Fókas videl svetlého holuba ako zletel z neba a niesol vo svojom zobáku krásny veniec z kvetov a ako ten veniec spustil na jeho hlavu. A Fókas začul ako k nemu holub prehovoril: „Tvoj kalich sa naplnil a treba, aby si ho vypil!“
Z tejto vízie sa služobník Boží dozvedel, že má čoskoro trpieť pre Krista. No nezľakol sa, ale s vďačnosťou k Bohu sa pripravoval na muky. Krátko nato bol predvedený pred miestodržiteľa Afrikana, ktorý ho vypočúval. No Fókas mu teologicky vysvetľoval pravdy a odvážne ho učil viere v Krista, pravého Boha. Keď svätca dlho nútil obetovať modlám, on nechcel dielu ľudských rúk vzdať poctu, aká sa patrí Jedinému Bohu. Vtedy Afrikanus prikázal svätca priviazať k stromu a mučiť. Celé jeho telo bolo pokryté ranami – tak ako hladné dravé vtáky útočia na mŕtvolu a požierajúc ju trhajúc na kusy, tak mučitelia mučili čisté telo Kristovho trpiteľa.
Ale svätý Fókas to všetko znášal statočne. Z výšin neba počul hlas, ktorý ho posilňoval. Potom sám vzýval Ježiša Krista a ďalej znášal muky, pričom pohŕdal každým utrpením. Nešetril svoje telo kvôli Kristovi, ktorý nešetril seba a trpel pre nás na kríži. Toto utrpenie bolo pre svätého Fóka ako nebeský chlad. Pretože sa Afrikanus opovážil rúhať Kristovi a mučiť svätca, nastalo z tohto dôvodu veľké zemetrasenie, ktoré prudko zasiahlo a usmrtilo miestodržiteľa i jeho vojakov. Ale kvôli modlitbám miestodržiteľovej manželky ho svätec vzkriesil z mŕtvych.
Potom bol Fókas predvedený pred cisára Trajána. Keďže mučeník hlásal Krista, cisár ho dal stiahnuť z kože. A keď naďalej odvážne vyznával Krista, bol umiestnený do azbestu. Po mnohých ďalších mukách ho nakoniec umiestnili do vriaceho kúpeľa. Tam odvážny atlét odovzdal svoju dušu do Božích rúk a presídlil sa do radosti svojho Pána. Trpel v roku 101. I po svojej smrti svätý Fókas naďalej konal mnohé zázraky pre tých, ktorí ho s vierou vzývali. Jeho sväté relikvie boli prevezené do Konštantínopolu a sám svätý Ján Zlatoústy predniesol homíliu na jeho počesť.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
