Počatie úctyhodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; Náš prepodobný otec Pio z Pietrelciny – 23. september

Počatie Jána Krstiteľa

Už v časoch Starého zákona svätý prorok Malachiáš predpovedal, že pred Mesiášom sa zjaví jeho predchodca, ktorý upozorní na jeho príchod. Preto Židia, ktorí očakávali Mesiáša, čakali aj na zjavenie sa jeho Predchodcu. V tomto očakávaní žili i spravodliví manželia: kňaz Zachariáš a Alžbeta. Obaja bezvýhradne zachovávali Pánove prikázania, no boli nešťastní, pretože boli bezdetní. Ale predsa neochabovali v prosbách a neprestávali sa modliť k Bohu, aby im daroval dieťa.

Jedného dňa, keď bol svätý Zachariáš riadnym kňazom v jeruzalemskom chráme, vstúpil počas bohoslužby do svätyne. Vtom uvidel Božieho anjela, ktorý stál na pravej strane kadidlového oltára. Zachariáš bol zmätený a v strachu ustrnul, ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, tvoja modlitba bola vypočutá; tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.“ Zachariáš však neveril slovám nebeského posla a vtedy mu anjel povedal: „Hľa, budeš nemý až do dňa jeho narodenia, lebo si neuveril mojim slovám.“ Ľud zatiaľ čakal na Zachariáša a čudoval sa, že tak dlho nevychádza zo svätyne. Keď vyšiel a mal dať ľudu požehnanie, nemohol ho vysloviť, lebo bol nemý. Keď Zachariáš znameniami vysvetlil, že nemôže hovoriť, ľud pochopil, že mal videnie. Archanjelovo proroctvo sa naplnilo a spravodlivá Alžbeta bola vyslobodená z pút neplodnosti, a počala syna.

V dnešný deň sa teda oslavuje milosť, zázrak a múdrosť Božia. Milosť voči zbožným a spravodlivým manželom: starcovi Zachariášovi a starene Alžbete, ktorí si po celý život prosili od Boha jediné dieťa. Zázrak Jánovho počatia v prestarnutých Alžbetiných útrobách. A múdrosť v spasiteľnom diele ľudstva. Lebo s Jánom mal Boh zvlášť veľké zámery, konkrétne, aby sa stal prorokom a Predchodcom Pána a Spasiteľa sveta.

Cez svojich anjelov Boh zjavoval narodenie tých, s ktorými mal výnimočné zámery: Skrze svojich troch anjelov Boh zvestoval narodenie Izáka z bezdetnej Sáry slovami: „O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna.“ Skrze anjela Boh zvestoval narodenie Samsona z bezdetného Manueho a jeho ženy, hovoriac: „Hľa, si neplodná a ešte si neporodila! Ale počneš a porodíš syna.“ A rovnako skrze svojho anjela zvestoval Boh aj narodenie Jána Predchodcu z bezdetných Zachariáša a Alžbety, keď povedal: „Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.“

Ako sa mohli narodiť deti rodičom v takom pokročilom veku? Keď je niekto zvedavý a chce sa to dozvedieť, nech sa na to nepýta ľudí, lebo oni to nevedia, ani zákonov prírody, lebo to je nad zákonmi prírody, ale nech obráti svoju pozornosť na moc Všemohúceho Boha, ktorý z ničoho stvoril celý svet, a ktorý na stvorenie prvého človeka, Adama, nepotreboval nijakých rodičov, ani starých ani mladých. Namiesto zvedavosti, vzdajme vďaku Bohu, ktorý nám často zjavuje moc, milosť a svoju múdrosť prevyšujúcu prírodné zákony. Pretože ak by sme boli odkázaní iba na zákony prírody bez zvláštnych Božích zázrakov, padli by sme do zúfalstva a Božieho zabudnutia.

xxxxxxxxxxxxxxxxxx

Prepodobný otec Pio

V malej talianskej dedinke Pietrelcina sa 25. mája 1887 do rodiny roľníka Grazia a jeho manželky Giuseppy Forgione narodil syn, ktorého pomenovali František, podľa sv. Františka z Assisi. Od mala bol veľmi zbožný a vo veku 5 rokov v ňom dozrela túžba stať sa rehoľníkom. Už v tom istom veku je od Pána utešovaný nebeskými zjaveniami.

Ako František rástol, pre jeho otca nastal čas veľkej obety – aby uživil rodinu a mohol nechať vyštudovať syna, odišiel do zámoria za prácou. Tak František ako 16-ročný vstúpil do noviciátu do rádu menších bratov kapucínov v Marcone, kde si zvolil meno brat Pio a po siedmich rokoch štúdií prijal kňazskú vysviacku. Pre svoj nízky vek musel žiadať Svätý stolec o dišpenz. Pri svojej primičnej bohoslužbe napísal na pamätný obrázok: „Ježišu, môj povzdych, môj život, dnes s chvením ti ponúkam v tomto tajomstve lásky s tebou aj seba, aby som bol pre svet cestou, pravdou a životom a pre teba svätým kňazom a dokonalou obetou.“

Otec Pio sa viackrát ponúkol ako obeť pre ľudí zotročených hriechom. Odpoveď na toto zasvätenie nedala na seba dlho čakať a po prvýkrát sa objavili stigmy, ale ohromený tým, čo sa stalo, prosil, aby zmizli. Modlitbu Pán vypočul, ale hoci viditeľne zmizli, bolesť zostala, akútna, ktorá sa objavovala v určitých dňoch a pri istých situáciách. O šesť rokov neskôr vstúpil do konventu Santa Maria delle Grazie v San Giovanni Rotondo. Tam venoval mnohé hodiny dňa svätému tajomstvu pokánia. O sebe samom hovorieval, že „páter Pio je biedny mních, ktorý sa modlí“. Vravieval tiež, že modlitba je najlepšou zbraňou, ktorú sme dostali, je kľúčom, ktorý otvára srdce Boha.

Celý jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi. 20. septembra 1918 mal videnie postavy, ktorej stekala krv z rúk, nôh a boku. Na konci videnia boli ruky, nohy a bok otca Pia otvorené a kvapkala z nich krv. Tým sa stal prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Cirkvi. Lekár, ktorý skúmal tieto rany, mohol len konštatovať, že nemajú prirodzený pôvod. Mnohí, ktorí sa s ním stretli, hovorili, že krv vytekajúca zo stigiem mala vôňu kvetov. Tieto znaky postupne mizli niekoľko mesiacov pred zosnutím otca Pia. Okrem tejto nadprirodzenej skutočnosti mal svätec dar bilokácie (byť na viacerých miestach súčasne) a vedel čítať v ľudských srdciach. Prichádzalo za ním toľko ľudí, že často spovedával 10 – 12 hodín denne. Správne odhadol, čo kajúcnici potrebovali, a vždy našiel to správne slovo, hoci tvrdé, aby priviedol ľudí bližšie k Bohu. Vo chvíľach voľna sa modlieval dlho do noci.

Hoci mu Boh daroval hojnosť nadprirodzených darov, predsa mal pohľad upriamený na pozemské i duchovné potreby blížnych. Z túžby po zmiernení bolestí bratov a sestier sa mu podarilo otvoriť v blízkosti kláštora nemocnicu Dom úľavy od utrpenia. Po mnohých skúškach a duchovných zápasoch, poznajúc čas svojho presťahovania do Nebeského kráľovstva, zosnul 23. septembra 1968 ako 81-ročný. Pri obhliadke jeho tela sa nenašli stigmy a nebola po nich ani jazva. Už neboli potrebné – jeho úloha kňaza a obete sa na zemi skončila.

Na jeho pohrebe bolo prítomných okolo stotisíc ľudí. Pápež Ján Pavol II. v roku 1999 počas blahorečenia pátra Pia podčiarkol: „V pokornom rehoľníkovi je jasne vidieť obraz Krista. Jeho telo poznačené stigmami ukazovalo hlboké zjednotenie, ktoré panuje medzi smrťou a vzkriesením. Nemenej bolestivé, a ľudsky povedané možno ešte trýznivejšie boli skúšky, ktoré musel niesť ako dôsledok svojich výnimočných duchovných darov (chariziem). No on považoval za veľký dar trpieť pre Krista. Sám páter Pio povedal, že cez kontemplovanie kríža dostáva novú silu a jasá svätou radosťou.“ Za svätého bol vyhlásený 16. júna 2002 pápežom Jánom Pavlom II. Miesta, kde žil páter Pio, patria k významným cieľom pútnikov z celého sveta.

Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.

Zdroj: johnsanidopoulos.com

Zdroj: azbyka.ru

Zdroj: vaticannews.va

Zdroj: s3.amazonaws.com

Zdroj: zivotopisysvatych.sk

Zdroj: padrepio.it