Svätá prvomučenica a apoštolom rovná Tekla – 24. september
Prvomučenica Tekla
Ako si Cirkev ctí sv. Štefana ako prvého mučeníka, tak si ctí sv. Teklu ako prvú mučenicu a nazýva ju najkrajšou ozdobou apoštolských čias. Tekla bola dcérou pohanských rodičov v Ikóniu a pri všetko prevyšujúcich daroch Ducha žiarila nezvyčajnou svetskou múdrosťou i krásou tela. Keď mala 18 rokov, otec ju zasnúbil Famirovi, peknému a bohatému mládencovi.
Okolo roku 45 prišli do Ikónia sv. apoštoli Pavol a Barnabáš a ohlasovali evanjelium. Tekla často počúvala učenie sv. apoštola Pavla, prijala krst a vo svojom srdci sa rozhodla opustiť svojho snúbenca a v panenskej čistote slúžiť Kristovi do konca svojho života. Zbytočne sa hnevala jej matka, zbytočne ju zamykala do tmavej klietky a celé dni ju morila hladom, zbytočne jej ležal pri nohách snúbenec, aby zmenila svoje rozhodnutie, ona bola neochvejná.
Pretože sa Tekla vzpierala všetkým prosbám a nahováraniam matky, tá sa nakoniec rozzúrila a privliekla ju pred miestodržiteľa, kde ako neľútostná levica kričala: „Spáľ ohňom toto nedobré dieťa. Ona už nie je mojím dieťaťom!“ Tak priniesli suché drevo, raždie a slamu. Sama vyšla na kopu dreva a keď rozložili oheň, plameň vysoko vzbĺkol, no svätej sa nedotkol. Dokonca znenazdajky prišiel oblak, z ktorého sa spustil taký silný dážď s krupobitím, že úplne zahasil oheň.
Potom odišla do Antiochie. Keď ju tam uzrel starejší mesta menom Alexander, chcel si ju zobrať za ženu. A keď sa tomu protivila a povedala, že je kresťanskou, priviedol ju na súd ku kniežaťu. Ten ju odsúdil na smrť, aby ju za živa roztrhali divé zvery. No tie namiesto toho, aby sa na ňu vrhli, pokorne sklonili svoje hlavy a lízali jej ruky. Na druhý deň ju vyzliekli donaha a zopakovali svoj skutok. A zvery jej nielenže neublížili, ale svoje oči odvracali od jej panenskej nahoty. Keď ľudia videli, že divé zvieratá sa svätej nedotkli, nahlas zvolali: „Veľký je Boh, ktorého vyznáva Tekla!“
Potom knieža kázal vykopať jamu a naplniť ju rozličnými hadmi, zmijami a jaštericami a tam vhodiť svätú. No Boh, ktorý predtým zatvoril ústa levov, teraz aj hadom otupil zuby, skrotil im hnev a odobral silu ich jedu. Následne prikázal Teklu priviazať za nohy medzi dvoch býkov, do ktorých vrazili rozpálené železá, aby sa rozbehli a roztrhli ju. No aj z týchto múk svätá vyšla celá – remene sa roztrhli ako pavučina. Vtedy sa aj samotný knieža začudoval a dodal: „Teklu, služobníčku Božiu, prepúšťam na slobodu!“ Ona následne ohlasovala Božie slovo a mnohých naučila veriť v Krista.
Potom Tekla odišla do púšte. Robila tam mnohé zázraky a uzdravovala chorých, ktorých aj obracala na kresťanstvo. No lekárov premohol démon závisti a preto poslali na ňu nehanebných mládencov, aby násilím poškvrnili jej panenstvo. Tekla, keď ich videla, zľakla sa ich. Tá, ktorá sa predtým nezľakla divých zvierat a hadov, teraz utekala pred nehanebnými mužmi. Keď už nevládala utekať, v mysli sa pomodlila k Bohu a vtedy sa hora, ktorá bola pred ňou, z Božej vôle rozostúpila a ona sa v nej ukryla. Tekla v neskorej starobe opustila púšť. Keď prežila 90 rokov, preniesla sa do večnosti a Boh ju oslávil ako svoju vernú služobníčku mnohými veľkými zázrakmi, ktoré sa diali na jej hrobe.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
