Naša prepodobná matka Eufrozínia – 25. september
Prepodobná matka Eufrozínia
Svätá Eufrozínia žila v piatom storočí a bola dcérou bohatého a významného muža Pafnutia z Alexandrie. Keďže Pafnutios s manželkou boli bezdetní, veľa a často prosili Boha o dieťa. Vyprosená Eufrozínia bola zbožnými rodičmi vychovávaná v Kristovej viere.
Keďže sa mladá Eufrozínia nechcela vydávať, skryla sa pred svojim otcom tak, že sa prezliekla do mužských šiat, ostrihala si vlasy a predstavila sa igumenovi jedného monastiera pod menom Izmaragd, eunuch cisára Teodózia. Igumen ho prijal a dal do duchovnej opatery duchovníkovi Agapitovi. A hľa, svojím pôstnym a modlitebným zápasom prekonala jemnosť a ženskosť svojho tela. Duchovník žasol nad Izmaragdovými zápasmi a prácou, a rozprával o nich všetkým mníchom na poučenie. Bratia sa z toho učili a oslavovali Boha, ktorý dal mladému askétovi takú silu. Izmaragd teda rýchlo predbehol všetkých mníchov v monastieri.
Keď sa naplnilo 38 rokov jeho ťažkých duchovných námah, navštívil ten monastier Pafnutios a igumen ho nasmeroval k Izmaragdovi kvôli modlitbe a úteche. Izmaragd spoznal svojho otca, ale on nespoznal svoju dcéru. Keď otec vyznal svoj smútok za stratenou dcérou, Izmaragd mu povedal, aby nestrácal nádej, lebo ešte v tomto živote uvidí svoju dcéru. Po tomto rozhovore povedal Pafnutios igumenovi: „Slová toho mnícha naplnili moje srdce takou radosťou, akoby som našiel svoje dieťa.“
Keď po čase Pafnutios opäť prišiel, Izmaragd ležal na smrteľnej posteli. Vtedy zomierajúci povedal Pafnutiovi: „Všemohúci Boh usporiadal moje cesty podľa svojej vôle a splnil moju túžbu; teraz som dosiahla koniec svojich činov, keď som prešla mníšskou cestou nie vlastnými silami, ale s pomocou toho, ktorý ma zachoval uprostred nepriateľských sietí. Nechcem, aby si dlhšie smútil za svoju dcéru. Som Eufrozínia, tvoja dcéra, ty si môj otec. Ja som tá, ktorú hľadáš. Z lásky k Bohu som opustila teba, môj otče, všetko svoje dedičstvo a svojho dočasného ženícha, a prišla som sem, zatajujúc, že som žena. Teraz ťa prosím, aby si nikomu inému okrem seba nedovolil umývať moje telo.“
Vtom blažená Eufrozínia zosnula. Takto odovzdala svojho ducha do Božích rúk, radostná a šťastná z dobier, ktoré mala dostať v Božom kráľovstve za svoje boje a námahy. Igumen sa okamžite ponáhľal k zosnulej Eufrozínii, padol na jej sväté telo a so vzlykmi začal hovoriť: „Eufrozínia, Kristova nevesta a svätá panna, nezabúdaj na svojich spoločníkov a na tento monastier, ale pros za nás Pána Ježiša Krista, aby aj nám po dobrých skutkoch doprial dosiahnuť spásu.“
Otec z toho veľkého prekvapenia k sebe nemohol dlho prísť. I keď nad ňou dlho nariekal, predsa bol naplnený radosťou, že sa stal hodným vidieť svoju dcéru. Keď ju pochoval, opustil svoju vlasť, svet a všetky veci na svete a s horlivosťou a túžbou ako jeho dcéra sa aj on stal mníchom. Nasťahoval sa do kélie svojej zosnulej a svätej dcéry, a po 10-tich rokoch duchovných námah aj on zosnul v Pánovi.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
