Naša prepodobná matka Pelágia – 8. október
Prepodobná Pelágia
Pelágia je nádherným príkladom toho, ako Boh prijíma i tú najviac hriešnu kajúcnu dušu, a ako počúva úprimné prosby a vzdychy, ktoré prednášame za záchranu hriešnikov. Narodila sa ako pohanka v Antiochii a Boh ju obdaril veľkou telesnou krásou. Pelágia však svoju krásu využívala na duševné zatratenie seba aj iných. Ako neviestka svojím smilstvom veľmi zbohatla.
Keď raz biskup Nonn sedel v antiochijskom chráme a rozprával sa s inými biskupmi, práve išla okolo Pelágia. Bola oblečená v drahocenných šatách. (Niektorí hovoria, že jej jediným odevom bolo množstvo šperkov na jej nahom tele.) Bola sprevádzaná mladíkmi a dievčatami.
Zhromaždení biskupi hneď sklopili svoje oči, aby neupadli do zlých predstáv, no biskup Nonn bol mužom, ktorého oči i srdce boli očistené od smilných myšlienok. Preto sa dlho pozeral na verejnú hriešnicu bez toho, aby pomyslel na nemiestne veci. Keď sa obrátil k okolostojacim, s bolesťou porovnával úsilie Pelágie, ktorá vynakladá na okrášlenie tela všetok svoj čas a prostriedky, a ľahostajnosť kresťanov ktorí sa málo starajú o zveľadenie svojich duší. Povedal: „Kiež by som aj ja dal toľko námahy na okrášlenie svojej duše ako táto neviestka na skrášlenie tela.“ Potom sa odobral do svojho domu, kde sa úpenlivo modlil, aby Pán obrátil hriešnicu.
V noci mal Nonn sen, v ktorom do svätenej vody hodil čiernu zapáchajúcu holubicu, ktorá sa potom stala čistou a bielou. V nasledujúci deň sa sen vyplnil: Pelágia vstúpila z rozmaru do chrámu. Práve vo chvíli, keď Nonn kázal o poslednom súde, slová tak silne zapôsobili na dievča, že sa ihneď rozhodla zmeniť svoj život. Zhnusila sa sama sebe, no neupadla do zúfalstva, ale hneď pristúpila ku Kristovi, ktorý jediný ju mohol očistiť. Preto prišla k biskupovi Nonnovi s prosbou, aby ju pokrstil: „Zmiluj sa nado mnou, hriešnou, otče svätý, pokrsti ma a nauč ma pokániu: ja som more neprávosti, priepasť zlyhania, sieť a nástroj diabla.“
Ale Pelágia sa neuspokojila iba s krstom. Pociťujúc tlak svojich mnohopočetných hriechov a hryzenie svedomia, rozhodla sa pre veľkú askézu. Svoje obrovské bohatstvo zhromaždené hriechom zanechala chudobným a tajne odišla do Jeruzalema, kde sa pod mužským menom, ako mních Pelágius na Olivovej hore zatvorila do chatrče, z ktorej nevychádzala. Dosiahla vysoký stupeň asketického života modlitby, pôstu a bdenia. Svätica zomrela v roku 457. Bola pochovaná na Olivovej hore. Jej očistená a posvätená duša sa stala hodnou Božieho kráľovstva.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com