Svätí mučeníci Eustratios, Auxencius, Eugen, Mardarios a Orest; Svätá mučenica Lucia, panna – 13. december
Piati sebastejskí mučeníci
Týchto päť mužov zažiarilo ako päť žiarivých hviezd v časoch cisárov-prenasledovateľov Diokleciána a Maximiána. Svätý Eustratios bol rímskym vojvodcom v meste Satalion, Eugen bol jeho priateľom v armáde; aj Orest bol vzorným vojakom, Auxencius bol kňazom a Mardarios obyčajným občanom z mesta Aravrakin. Títo piati mučeníci si od čias svojich predkov ctili Krista, ale zo strachu pred tyranmi a prenasledovateľmi skrývali, že sú kresťania.
Kráľovskí zástupcovia Lyziáš a Agrikola mučili najprv Auxencia, keďže bol kňazom. Vidiac nevinné utrpenie kresťanov, Eustratios sa sám prihlásil cisárovi a vyhlásil, že je kresťan. Najprv ho obnažili a natiahli telo, potom ho nemilosrdne bili bičmi. Tak ho zdvihli do výšky a zapálili pod ním veľký oheň, a spálili ho. Potom zmiešali soľ a ocot a zmesou poliali spálené časti jeho tela. Po tom všetkom mu dotrieskali boky kameňmi. Svätec a mučeník bol však po zázračnom Božom zásahu úplne zdravý.
Počas Eustratiovho mučenia predstúpil pred sudcu Eugen a zakričal: „Lyziáš, aj ja som kresťan!“ Preto mu kati odrezali jazyk od koreňa a palicami mu rozdrvili nohy. A keď Eustratia s ostatnými mučeníkmi viedli po meste Aravrakin, zo strechy svojho domu ich uvidel Mardarios. Manželka ho povzbudila k mučeníctvu, preto sa s ňou a dvomi malými deťmi hneď rozlúčil a kričal mučiteľom do tváre: „Aj ja som kresťan, ako môj pán Eustratios.“ Preto mu najprv prebodli členky železom, cez otvory prevliekli povrazy a zavesili ho tvárou dolu. Potom mu rozpálenými tyčami pálili telo. Ďalší mučeník Orest sa ako vojak bál vyznať svoju vieru. No pri hode oštepom mu spod oblečenia bolo vidieť kríž, podľa čoho Lyziáš spoznal, že je kresťan. Vtedy aj sám Orest otvorene vyznal vieru.
Auxencius bol sťatý, Eugen a Mardarios zomreli počas mučenia, Orest zomrel na rozžeravenom železe. Eustratios zosnul v ohnivej peci, pričom ešte pred smrťou prijal od sebastejského biskupa svätého Blažeja vo väzení Kristovo Telo a Krv. Ich ostatky boli neskôr prenesené do Konštantínopola a pochované v chráme ich mena – Svätých Päťpočetníkov.
Po sv. Eustratiovi sa zachovala modlitba, ktorá sa číta počas sobotnej polnočnice: „Bože, velebím ťa, lebo si zhliadol na moju poníženosť a nevydal si ma do rúk mojich nepriateľov, ale v súženiach si pomohol mojej duši. Aj naďalej ma chráň a zošli mi svoju milosť, lebo moja duša je zmätená a tŕpne hrôzou, aký bude jej koniec, až sa odlúči od tela poškvrneného hriechom, či ju neuchváti zlomyseľný satan a neuvrhne ju do večných temnôt za spáchané hriechy. Zmiluj sa, Bože, nado mnou a nedopusť, aby som uzrel hrôzostrašné tváre zlých duchov. Uveď moju dušu do spoločnosti svojich krásou oslávených anjelov. Daj, aby som velebil tvoje sväté meno. Svojou božskou mocou priveď ma na svoj súd. A po rozsudku ma nevydaj do rúk kniežaťa tohto sveta, aby ma ako hriešnika neuviedol a neuvrhol do pekelnej priepasti. Zastaň sa ma. Buď mojím ochrancom a Spasiteľom. S radosťou znášam terajšie telesné trápenia. Zmiluj sa, Bože, nad mojou ubolenou dušou, poškvrnenou slabosťami tohto života, a po zmierení a vyznaní svojich hriechov prijmi ju čistú, lebo si blahoslavený na veky vekov. Amen.“
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: Knižný Časoslov
Zdroj: johnsanidopoulos.com
