Svätý apoštol, prvomučeník a archidiakon Štefan; Náš prepodobný otec a vyznávač Teodor Popísaný, brat Teofana, tvorcu kánonov; Blahoslavená Sára Salkaházi, panna a mučenica – 27. december
Prvomučeník Štefan
Keď po Zostúpení Svätého Ducha získal sv. apoštol Peter pre Krista svojou prvou kázňou 3000 a druhou 5000 ľudí, každým dňom sa počet veriacich zväčšoval. Prví kresťania sa navzájom milovali ako bratia a zdalo sa, akoby všetci spoločne tvorili jednu rodinu. Bohatší z nich vkladali svoj majetok do rúk apoštolov a tí z neho nadeľovali chudobnejším.
No keď sa časom kresťania ešte viac rozširovali, apoštoli nemohli sami súčasne aj ohlasovať Kristovu náuku a pritom dbať aj na potreby chudobných. Preto zvolali kresťanov a povedali im: „Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.“ Táto reč apoštolov sa páčila všetkým veriacim a oni skutočne spomedzi seba vybrali sedem mužov a priviedli ich pred apoštolov, tí sa pomodlili a vložili na nich svoje ruky, a tak ich vysvätili do úradu. Tých sedem mužov nazvali diakonmi.
Medzi novovybranými bol prvým diakonom, alebo archidiakonom, sv. Štefan. Úprimne sa staral o chudobných, vdovy a siroty, a pritom smelo a odhodlane ohlasoval Božie slovo. Nevieme, kde sa narodil a kto boli jeho rodičia. Ale určite vieme, že bol židovského pôvodu a bol žiakom slávneho učiteľa zákona Gamaliela. Židia, ktorí sa najprv divili Štefanovej znalosti Starého zákona, sa veľmi prestrašili, keď videli s akou horlivosťou ohlasoval Kristovu náuku. Preto sa s ním židovskí zákonníci neraz sporili a navádzali ho na to, aby sa zriekol Krista, no nič nemohli dokázať, lebo z neho hovoril Svätý Duch a nadpozemská múdrosť. Židia sa hanbili za svoju slabosť a rozhodli sa Štefana zahubiť, no nemohli na ňom nájsť nič skutočne zlé. Začali si vymýšľať. Týmto spôsobom sa im podarilo pobúriť ľudí a židovských starších proti Štefanovi, schytili ho a priviedli pred veľradu.
Po Štefanovej obrannej reči židia zahoreli hnevom, od zlosti škrípali zubami a vyvliekli ho za mesto, aby ho ukameňovali. Začalo sa strašné zabíjanie – dospelí i malí, mladí i starí, všetci hádzali kamene do Štefana, ktorý sa počas toho mučenia modlil a volal: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ Potom padol na kolená a z celej sily zvolal: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ Keď povedal, usnul v Pánovi pod kopou kamenia.
Prvým plodom modlitby sv. Štefana bolo obrátenie sv. Pavla, lebo ako hovorí sv. Augustín: „Ak by sa nebol sv. Štefan modlil, cirkev by nemala sv. Pavla.“ Hľa, aké je dôležité modliť sa a nepreklínať. Štefan ako prvý položil svoj život za Kristovu vieru, preto sa nazýva „prvomučeník“. Jeho telo ležalo nepochované celý deň a celú noc, a predsa sa ho ani vtáci, ani pozemské zvieratá nemohli dotknúť. Vtedy Gamaliel kázal veriacim v nočnú hodinu zobrať jeho telo, priniesť do mestečka, ktoré nieslo jeho meno a zložiť ho v svojom hrobe. V toku času sa však na miesto, kde bolo pochované telo sv. Štefana, zabudlo. No raz sa istému zbožnému kňazovi menom Lukián zjavil Gamaliel a vyjavil miesto, kde sú uložené ostatky Štefana, Nikodéma a Avida, Gamalielovho syna.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
