Svätí 20 000 mučeníci upálení v Nikomédii – 28. december
Nikomédski mučeníci
V časoch cisára Maximiána Herkula prekvitala v Nikomédii kresťanská viera a rozrastala sa zo dňa na deň. V tom čase bol biskupom mesta svätý Cyril, ktorý svojím kázaním a životom nielenže prispel k šíreniu kresťanstva, ale spôsobil, že mnohí členovia cisárovho dvora boli aj tajnými kresťanmi. Keď raz cisár prebýval v tom meste, dozvedel sa o množstve kresťanov a napredovaní kresťanskej cirkvi. Veľmi sa rozhorčil a vymyslel plán, ako by ich vyhubil.
Keďže sa blížil sviatok Narodenia Krista a pretože cisár vedel, že sa všetci kresťania na tento sviatok schádzajú do chrámu, nariadil, aby bol v ten deň chrám obkľúčený vojakmi a zapálený. Ľud bol zhromaždený a ich biskup, svätý Antim, Cyrilov nástupca, ich učil pravej viere. Keď sa Antim dozvedel o úkladoch cisára, rýchlo sa ponáhľal, aby pokrstil katechumenov, teda tých, čo sa pripravovali na krst. Keď už boli po polnoci všetci kresťania v chráme a začala sa slávnosť, vojaci obkľúčili chrám, aby nikoho nepustili von. Cisárov vyslanec vošiel do chrámu a kresťanom oznámil cisárske nariadenie, že buď okamžite prinesú obeť modlám alebo budú všetci upálení.
Vtedy archidiakon, hrdinský Kristov vojak, zapálený božskou horlivosťou, začal posilňovať verných, pripomínajúc im troch mládencov v babylonskej peci. „Pozrite sa, bratia, na žertveník a vedzte, že sa na ňom teraz obetoval Pán a náš pravý Boh; a či vari my za neho nepoložíme naše duše na tomto svätom mieste?!“ Ľud sa nadchol smrťou za Krista a vojaci podpálili chrám zo všetkých strán. Tak 20 000 kresťanov zhorelo v plameňoch ospevujúc slávu Božiu. Chrám horel ešte päť dní a vychádzal z neho dym s opojnou a prekrásnou vôňou, a na tom mieste sa ukazovalo nejaké zvláštne zlatisté svetlo. Tak slávne zosnuli mnohí muži, ženy a deti, a prijali vence večnej slávy v Kristovom kráľovstve. Trpeli a preslávili sa v roku 302.
Svätý biskup Antim však nezomrel, ale vďaka božskej milosti zostal nezranený. Stalo sa tak preto, aby svojím učením priniesol úžitok iným, aby mohol posilňovať kresťanov v hrdinstve mučeníctva a aby zo strachu nikto neodpadol od viery. Tak im posielal listy, v ktorých ich vyzýval, aby pevne zachovávali svätú vieru a nebáli sa mučenia. Tretieho septembra tento slávny muž dostal korunu mučeníctva a práve v tento deň sa slávi jeho sviatok.
Cisár Maximián si najprv myslel, že vyhubil všetkých kresťanov v Nikomédii. Čoskoro sa však dozvedel, že ich je oveľa viac a že sa neboja vyznať svoju vieru a sú pripravení zomrieť za Krista. Cisár rozmýšľal, ako s nimi naložiť. Na jeho príkaz zatkli veliteľa pluku Zenóna, ktorý otvorene kritizoval cisára za jeho bezbožnosť a krutosť. Zenóna kruto zbili a nakoniec mu sťali hlavu. Prenasledovanie kresťanov pokračovalo. Dorotea, Mardónia, diakona Migdónia a ďalších uvrhli do väzenia. Ale biskup Antim ich povzbudzoval tým, že im posielal listy. Jeden z poslov, diakon Teofil, bol zajatý. Podrobili ho mučeniu a snažili sa zistiť, kde sa ukrýva biskup. Svätý mučeník vydržal všetko, pričom nič neprezradil. Potom ho popravili a tiež tých, ktorých biskup oslovil vo svojom liste. Hoci ich popravili rôznymi spôsobmi, všetci preukázali rovnakú odvahu a dostali od Boha koruny mučeníctva.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
