Náš otec svätý Gregor Teológ, konštantínopolský arcibiskup – 25. január

Konštantínopolský arcibiskup Gregor
Narodil sa okolo roku 330 v kappadóckom meste Nazián. Jeho otec, pohan, sa ešte pred Gregorovým narodením obrátil ku kresťanstvu. Za svoju náboženskú výchovu vďačí Gregor najmä svojej matke Nonne. Čoskoro sa rozhodol pre panenský stav. Počas štúdia rétoriky sa zoznámil so sv. Bazilom Veľkým. Raz ho počas plavby loďou zastihla búrka a on v smrteľnej úzkosti učinil sľub, že ak sa zachráni, zasvätí celý svoj život Bohu. Loď sa nepotopila a šťastne zakotvila.
Preto odišiel do Atén, kde začalo jeho priateľstvo s Bazilom. Spoločne bývali, spoločne jedli, spoločne sa učili. Za nejaký čas predstihli svojich učiteľov. Podľa slov sv. Gregora poznali len dve cesty: jedná z nich viedla do chrámu a druhá do školy. Keď Gregora zastihla správa o povýšení jeho otca na naziánsky biskupský stolec, vrátil sa do Naziánu, aby mohol otcovi pomáhať. Tu prijal aj krst.
Čoskoro v Gregorovi zavládla túžba po mníšskom živote a tak odišiel k svätému Bazilovi do púšte. Jeho otec ho neskôr proti jeho vôli vysvätil za kňaza. Nová etapa v Gregorovom živote nastala vtedy, keď sa Bazil stal v roku 370 metropolitom celej Kappadócie. Kvôli problémom s cisárom Bazil vysvätil Gregora proti jeho vôli za biskupa. Gregor bol sklamaný a rozhorčený, no pre isté nepokoje zanechal svoje biskupstvo a po smrti rodičov odišiel do monastiera, kde začal žiť v tichosti a rozjímaní, tak ako si to vždy predstavoval.
Po smrti cisára Valensa prosili Gregora konštantínopolskí katolíci, aby prišiel spravovať arcibiskupstvo. Keď prišiel do mesta, našiel tu neutíšené pomery. Pravoverní boli v menšine a nemali ani vlastný chrám. Preto im zriadil kaplnku, kde veľa kázal. Čoskoro začali k nemu chodiť heretici, pohania a židia, zriekali sa svojich omylov a on ich privádzal do Cirkvi. Preto začali heretici strojiť proti Gregorovi úklady, dokonca mu chceli siahnuť na život. On však vytrval a nikdy neklesal na duchu.
Keď Gregor ochorel, chcel opustiť konštantínopolskú katedru, ale ľud ho zadržal slovami: „Spoločne s tebou odíde aj viera v Trojicu.“ A tak zostal až do Druhého všeobecného koncilu v roku 381, kde sa na tohto svätého biskupa zdvihla vlna intríg. Keď Gregor videl nepokoj, vystúpil na koncile a riekol: „Muži a bratia vo vedení svätého Kristovho stáda! Hanbite sa! Druhých máte učiť, aby zachovávali pokoj, a pritom sa hádate medzi sebou! Ako môžete iných utvrdzovať v jednote, ak nie ste jednotní medzi sebou? Ja vás však prosím pred jednopodstatnou Trojicou, aby ste sa uzmierili, žili vo vzájomnej láske, aby ste jednotne mohli riešiť cirkevné otázky. Ak som vinný za vaše rozdelenie, nie som nijako dôstojnejší ako prorok Jonáš. Vyhoďte ma z lode, búrka tak prestane. A keď nenesiem vinu za túto búrku, i tak som ochotný trpieť ak to chcete. Len sa zmierte medzi sebou, a buďte jednej mysle. Zvrhnite ma zo stolca, vyžeňte z mesta, no len milujte pravdu a pokoj!“
Po týchto slovách Gregor opustil koncil i hlavné mesto. Odišiel do Naziánu, kde viedol biskupstvo do roku 383. Potom sa usadil na majetku, ktorý zdedil po rodičoch. Tam mal konečne pokoj. Svoj život ukončil o šesť rokov neskôr a s poctami bol pochovaný v Naziáne. Jeho ostatky boli neskôr prenesené do Konštantínopola a odtiaľ sa ich časť dostala do Ríma, kde sú uložené v Bazilike sv. Petra.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com