Náš prepodobný otec Xenofont, jeho manželka Mária a synovia – 26. január

Prepodobný Xenofont a jeho rodina
Xenofont a Mária žili na prelome piateho a šiesteho storočia ako poprední občania Konštantínopolu, kde Xenofont pracoval ako senátor na cisárskom dvore. Ani bohatstvo a vysoké spoločenské postavenie im nezatemnili srdce, takže viedli vzorný kresťanský život. Po absolvovaní gréckej školy vo svojom rodisku sa ich synovia Arkadios a Ján nalodili na čln, ktorý smeroval do fenického mesta Berytus (Bejrút), aby tam nadobudli vzdelanie vo veľkej a slávnej právnickej škole.
Po niekoľkých dňoch plavby sa zodvihla silná búrka, loď narazila na útes pri pobreží Palestíny a stroskotala. Obidvaja bratia si zachránili život na troskách plavidla, ale vlny ich vyhodili na breh v rozličných miestach natoľko od seba vzdialených, až sa jeden o druhom domnievali, že nešťastie neprežil. Tak Arkadios vstúpil do jedného a Ján do iného monastiera. Keď rodičia dlho nedostávali o svojich synoch správy, poslali do Beryta sluhov. Keď sa sluhovia vrátili, zvestovali Márii hroznú správu, že loď stroskotala a nešťastie nik neprežil. Vtedy Mária zvolala: „Pán dal, Pán vzal, nech je požehnané Pánovo meno!“ Xenofont podišiel k Márii, pobozkal ju a utešoval, že synovia určite žijú.
Keď sa ani po troch rokoch rodičia nič nedozvedeli o synoch, rozhodli sa, že pôjdu na púť do Svätej zeme. Všade sa modlili za svojich synov, aby im Pán, ak to bude jeho vôľa, dovolil ešte raz uvidieť ich tváre. Vtedy navštívili aj jeruzalemský monastier, do ktorého pred istým časom vstúpil ich syn Arkadios. Keďže predstavený monastiera našiel v inom monastieri aj druhého brata, Jána, pripravil stretnutie celej rodiny. Najprv priviedol k sebe bratov, ktorí boli šťastím bez seba. Potom povedal rodičom: „Radujte sa, deti moje, radujte sa a plesajte Pánovi! Vaši synovia sa našli. Pripravte hostinu a po nej vám privediem synov do náručia.“
Keď to Xenofont a Mária počuli, naplnila ich radosť a rýchlo pripravili hostinu. Predstavený monastiera prišiel spolu s dvoma svojimi učeníkmi, sadol si a jedli. Po jedle povedal: „A teraz nechajme rozprávať jedného z týchto mníchov, prečo si vybral mníšsky život.“ Arkadios začal rozprávať zadrhujúcim sa hlasom: „Ja a môj brat, ktorý je tu so mnou, sme sa narodili v Konštantínopole dobrým kresťanským rodičom. Jeden z nich sa volal Xenofont a druhý Mária.“ Vtedy otec a matka vykríkli, bežali k svojim synom a spočinuli v objatí svojich detí. Predstavený stál bokom a s radosťou sa pozeral na ich slzy a bozky, ale po chvíli povedal: „Vzdajte Bohu slávu!“ Oni pozdvihli svoje ruky a oči k nebu, a ďakovali tomu, ktorý ich znova priviedol k sebe.
Xenofont a Mária pocítili, že už niet na zemi ničoho, o čo by sa mali starať, preto aj oni odišli do samoty a slúžili Bohu v pôste a modlitbách vo dne i v noci. A tak celá rodina pracovala jedným srdcom na dosiahnutí jedného cieľa – na záchrane svojich duší a Božej sláve. Boh im daroval milosť konať zázraky, uzdravovať telesne chorých, vyháňať zlých duchov a vidieť do budúcnosti. A takto, hoci boli vzdialení telom, boli si blízki srdcom a teraz prebývajú vo večnej blaženosti. Obráťme sa k nim vo svojich modlitbách, aby nám pomohli viesť svätý kresťanský život, opravdivo milovať svojich manželských partnerov, dobre vychovávať svoje deti a dosiahnuť večnú blaženosť v nebi.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com