Náš prepodobný otec Efrém Sýrsky; Svätý Tomáš Akvinský, kňaz a učiteľ Cirkvi; Náš prepodobný otec Izák Sýrsky – 28. január
Prepodobný Efrém Sýrsky
Narodil sa v prvých rokoch 4. storočia v Mezopotámii, v meste Nisibia. Jeho rodičia boli roľníci. Aj keď chlapca vychovávali v kresťanskej viere, jeho mladé roky neboli bez mravných pádov. Od prírody bol výbušný, často sa hádal, jednal bez rozmýšľania a bol bitkárom. V srdci prechovával závisť. Bol odmietavý voči chudobným ľuďom. Pochyboval o viere, ale zvlášť o Božej prozreteľnosti.
Raz bol nevinne obvinený z krádeže oviec a aj zatvorený do väzenia. Čoskoro k nemu zatvorili ešte dvoch mužov, ktorí boli tiež nespravodlivo odsúdení. Na siedmy deň vo väzení počul vo sne hlas: „Teraz nie si vinný. Trpíš však za predošle hriechy. Rovnako trpia aj ostatní.“ Keď sa prebudil, porozprával aj ostatným o svojom sne. Každý z nich sa zamyslel nad svojim predchádzajúcim životom a zistili, že konali zlé skutky podobne ako Efrém. Nakoniec na súde bola dokázaná Efrémova nevina, no on v tom však už videl Božiu ruku. Čoskoro po návrate domov odišiel do hôr medzi mestami Nisibia a Edessa, kde sa stal učeníkom sv. Jakuba Nisibijského.
Tam sa z hnevajúceho a pochybujúceho mladíka, stal pokorný a tichí pustovník, ktorý stále oplakával svoje hriechy. Raz mu niesol brat pustovník obed, ale cestou padol a rozbil nádobu s jedlom. Efrém sa nenahneval, ale s úsmevom riekol: „Ak pokrm nechce k nám, musíme ísť my k nemu.“ Ľahol si k črepinám z hrnca a zjedol, čo sa ešte dalo. Keď sa stal Jakub nisibijským biskupom, zavolal si Efréma k sebe. V tejto dobe ho chcelo isté dievča zviesť na hriech. Po jeho dlhom naliehaní jej odpovedal: „Ak mám tak učiniť, chcem si zvoliť miesto, ktoré by sa mi na to páčilo.“ Dievča sa spýtalo: „A kam pôjdeme?“ On odpovedal: „Na trhovisko na námestí.“ Tá s hrôzou odvetila: „Veď sa tam pred ľuďmi budem hanbiť.“ Efrém to využil na ponaučenie: „Tak ty, hlúpa, hanbíš sa pred ľuďmi, ale pred všadeprítomným Bohom sa nehanbíš?“ Tieto slová vyvolali u dievčaťa obrat. Povzbudená nimi zlepšila svoj život.
Po Jakubovej smrti, odišiel Efrém do Edessy. Tam sa usadil na jednej hore, kde viedol prísny asketický život. K jeho jaskyni čoskoro začali prichádzať ľudia, ktorí cez neho hľadali poučenie. Efrém začal vyučovať a založil v Edesse biblickú školu, z ktorej neskoršie vzišlo mnoho učiteľov sýrskej cirkvi. Na konci života prijal (i keď s nevôľou) diakonské svätenie. Neskoršie ho chcel Bazil Veľký vysvätiť na edesského biskupa, ale on začal simulovať bláznovstvo a ušiel z mesta. Po návrate do svojej edesskej pustovne chcel Efrém prežiť zbytok života v samote. Boží plán bol však iný.
Obyvateľov mesta postihol hlad. Starec preto zostúpil do mesta, aby tvrdými slovami prinútil bohatých, nech pomôžu chudobným. Po návrate do pustovne onemocnel a zbožne sa pripravil na smrť. Žiadal, aby jeho pohreb bol jednoduchý, bez okázalostí: „Nespievajte na mojom pohrebe žiadne smútočné piesne… Prajem si byť pochovaný ako chudobný. Moju mŕtvolu nevkladajte do cennej látky, ale hoďte ju do hrobu, ako najväčšieho vyvrheľa sveta. Nestavajte mi pomník – som len hniloba…“ Čoskoro nato zomrel v roku 373. Tento „prorok Sýrie“ a „harfa Svätého Ducha“ zanechal po sebe mnoho diel a pre nás najznámejším je modlitba s poklonami, ktorú sa modlíme vo Veľkom pôste.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
