Svätý mučeník Tryfón – 1. február

Mučeník Tryfón
Narodil sa chudobným rodičom v dedine Lampsakos vo Frígii. V detstve pásol husi. Hoci sa zaoberal svojím skromným zamestnaním, zároveň študoval Sväté písmo a s veľkou horlivosťou si plnil náboženské povinnosti. Preto v ňom už od mladosti bola veľká Božia milosť, vďaka ktorej mohol uzdravovať choroby ľudí i statku a vyháňať zlých duchov.
V tom čase začal v Rímskej ríši vládnuť cisár Gordián, ktorého dcéra sa pomiatla, čo jej otca veľmi zarmútilo. Žiaden lekár ju nemohol vyliečiť z jej choroby. Vtedy zlý duch prehovoril z dievčaťa a povedal, že ho z nej nikto nevyženie okrem Tryfóna. Preto boli na dvor zvolaní všetci muži menom Tryfón a medzi nimi, podľa Božej prozreteľnosti, aj mladý svätec. Bol privedený do Ríma, kde uzdravil cisárovu dcéru. Mal vtedy iba 17 rokov a týmto činom mnohých nadchol pre kresťanskú vieru. Cisár mu podaroval mnoho darov, ktoré on po ceste rozdal chudobným. Iné životopisy uvádzajú, že dary od cisára ani len neprijal. Len čo sa vrátil, vo svojej dedine tento mládenec pokračoval v pasení husí a modlitbe k Bohu.
Keď začal vládnuť nenávidiaci cisár Décius, Tryfón bol vypočúvaný pred prefektom mesta Nicea. Keďže vyznal Krista a odmietol obetovať neživým modlám, tri hodiny ho bili drevenými mečmi používanými pri vojenských cvičeniach. Potom ho bosého priviazali ku koňovi a prinútili ho bežať za ním mimo mesta, čo mu na kamenistých cestách spôsobilo mnoho rán. Po návrate do Nicey mu do nôh zatĺkli klince, keďže stále odmietal zaprieť Krista a uctievať modly, a odvliekli ho na fórum. Tam mu vojaci vykĺbili končatiny a pálili mu nahé telo fakľami, čo s radosťou znášal a dokonca sa modlil za svojich mučiteľov. Získal si priazeň davu a zrazu sa z neba spustil veniec z kvetov ozdobených drahými kameňmi a spočinul mu na hlave. Mučeník prekonal všetky mučenia s veľkou radosťou, hovoriac: „Ó, keby som bol dôstojný zomrieť v ohni a mukách za meno Pána Ježiša Krista a môjho Boha!“ Prefekt preto nariadil Tryfónovu popravu mimo mesta, ale svätec odovzdal svoju dušu Bohu skôr, ako kat udelil smrteľnú ranu.
Pred smrťou sa Tryfón pomodlil k Bohu: „Pane, Bože bohov a Kráľ kráľov, najsvätejší zo všetkých svätých. Ďakujem ti, že si ma uznal za hodného ukončiť životný beh bez zakolísania. A teraz sa k tebe modlím, aby sa ma nedotkla ruka neviditeľného démona, ktorý by ma stiahol do hĺbky záhuby. Nech ma tvoji svätí anjeli vovedú do tvojich prekrásnych príbytkov a učiň ma dedičom očakávaného kráľovstva. Prijmi moju dušu a vypočuj modlitbu všetkých tých, ktorí ti budú prinášať obeť na moju pamiatku. Pozri sa na nich z tvojho svätého príbytku a daruj im bohaté a neporušiteľné dary. Lebo ty si jediný dobrý, darca darov na veky vekov. Amen.“
Potom oddal dušu svojmu Stvoriteľovi. Bolo to v meste Nicea v roku 250. Po jeho smrti sa nad jeho mŕtvym telom začali diať zázračné uzdravenia. Obyvatelia Nicey ho chceli pochovať na svojom cintoríne, ale keď sa svätec komusi zjavil vo vízii a v nej vyjadril želanie, že chce byť prenesený do svojej dediny Lampsakos, kde pásol husi, tak ho v nej pochovali.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com