Svätý a spravodlivý Simeon Bohopríjemca a prorokyňa Anna – 3. február

Svätí Simeon a Anna
Evanjelium o svätom Simeonovi nehovorí veľa. Spomína len to, že bol človekom naplneným Svätým Duchom. Zrejme nebol ani kňazom, ani farizejom. Za čias egyptského kráľa Ptolomeja Filadelfa bol svätec jedným zo 70-tich mužov, ktorým bola zverená práca na preklade Biblie z hebrejského do gréckeho jazyka. Táto Biblia dostala názov Septuaginta. Simeon robil svoju prácu veľmi zodpovedne, no keď prekladal proroka Izaiáša a prišiel k jeho proroctvu: „Hľa, panna počne a porodí syna“, bol zmetený, zobral nôž a chcel vyškriabať slovo „panna“ a zameniť ho slovom „mladá žena“.
Ale vtom sa mu zjavil Boží anjel a zadržal ho pred jeho zámerom. Objasnil mu, že proroctvo je pravdivé a presne zapísané. A že je pravdivé a presné, presvedčí sa o tom aj on sám osobne, lebo podľa Božej vôle nezomrie, pokiaľ neuvidí Mesiáša, narodeného z panny. Spravodlivý Simeon sa potešil takémuto hlasu z neba, nechal proroctvo nezmenené a poďakoval sa Bohu, že ho uznal za hodného uvidieť Sľúbeného.
Keď bol Ježiš prinesený Pannou Máriou do jeruzalemského chrámu, Boží Duch to zjavil Simeonovi, ktorý už bol „veľmi starý a biely ako labuť“. Simeon rýchlo prišiel do chrámu, kde rozpoznal Pannu a Dieťa podľa žiary, ktorá žiarila okolo ich hláv ako svätožiara. Radostný starec zobral dieťa na ruky a poprosil Boha, aby ho prepustil z tohto života: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji.“ Prišla tam aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova, ktorá tiež spoznala Mesiáša a zvestovala ho národu. Vtedy mala 84 rokov. Onedlho po tomto Simeon zosnul, pravdepodobne vo veku okolo 112 rokov. Tento spravodlivý starec sa považuje za ochrancu detí. Jeho relikvie sa uchovávali v Chráme svätého Jakuba, Božieho brata, v Konštantínopole, ktorý dal postaviť cisár Justín.
Na ikone, ktorá zachytáva toto stretnutie, je Ježiš privedený do Chrámu. Ježiš je novým Božím chrámom uprostred ľudí. Simeon drží Krista, no ruky má z úcty k dieťaťu zahalené. Zdá sa, že sa ponáhľa. Ide o analógiu s gestom, ktoré je zobrazené na ikone vzkriesenia Lazára. Tam sa ponáhľa Kristus, aby mŕtveho priateľa vyviedol z kráľovstva temnôt do života. Tu sa ponáhľa zomierajúci Simeon k prameňu života.
Simeon prijal na ruky Pána, ktorého videl Mojžiš na Sinaji ako Zákonodarcu zahaleného oblakom. A teraz ako dieťa sám sa podrobuje zákonu. Liturgické hymny ospevujú Krista, jeho vtelenie a zostúpenie na zem, a to predovšetkým ako zákonodarcu, ktorý sa podrobuje zákonu, aby oslobodil človeka, ktorý je pod kliatbou Zákona. Aby sa podrobil Zákonu a aby vyplnil Zákon, stal sa obetou, ktorá zachráni jeho ľud tak, ako baránkova krv zachránila Izraelitov počas paschálnej noci pred východom z Egypta.
Anna stojí v tichosti v úzadí. To, čo chce vypovedať pre tých, ktorí očakávajú vykúpenie, je napísané na zvitku, ktorý drží v rukách: „Toto dieťa stvorilo nebo i zem.“
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: YouTube, Byzantinos: Na ceste k Bohu – Sviatok Stretnutia Pána.
Zdroj: johnsanidopoulos.com