Náš otec svätý Porfirios, gazský biskup – 26. február
Gazský biskup Porfirios
Porfirios sa narodil asi v roku 346 v Solúne, v Macedónsku. Jeho rodičia boli bohatí ľudia, a to dovolilo Porfiriovi získať dobré vzdelanie. No keď mal 25 rokov, odišiel z domu do Egypta, kde žil na hore Nit pod vedením sv. Makaria Veľkého. Tam sa stretol s blaženým Hieronymom, ktorý vtedy navštevoval Egyptské monastiere. Spolu s ním sa potom vydal do Jeruzalema, aby sa poklonil svätým miestam a životodarnému svätému krížu.
Potom sa usadil v Jordánskej púšti na zdokonalenie sa v modlitbe a pôste. Tam upadol do ťažkej choroby. Uvádza sa, že mu ochrnuli nohy, takže nemohol chodiť. Ale aj tak, plaziac sa po kolenách, prichádzal na bohoslužby. Pre uzdravenie sa rozhodol ísť na sväté miesta v Jeruzaleme. Raz, keď bol na úpätí Kalvárie, Pán ho navštívil v sne. Svätec uvidel Ježiša Krista zostupujúceho z kríža, ktorý sa obrátil k nemu so slovami: „Prijmi toto drevo a zachovaj si ho.“ Keď sa prebudil, cítil sa zdravý. Slová Spasiteľa sa čoskoro naplnili: patriarcha Jeruzalema vysvätil Porfiria za kňaza a ustanovil ho za ochrancu čestného dreva Pánovho kríža. V tom čase Porfirios získal dedičstvo po svojich rodičoch – 4000 zlatých. Všetky ich rozdal, časť dal núdznym a časť na skrášlenie Božích chrámov.
V roku 395 zomrel biskup Gazy. Miestni kresťania išli do Cézarey k metropolitovi Jánovi s prosbou, aby im ustanovil nového biskupa, ktorý by pôsobil proti pohanom, čo prevládajú v ich meste a utláčajú kresťanov. Pán mu vnukol povolať jeruzalemského kňaza Porfiria. S bázňou a chvením prijal biskupský stav, so slzami sa poklonil drevu kríža a išiel vykonávať svoje nové poverenie v poslušnosti.
V Gaze našiel iba tri kresťanské chrámy a iba 280 kresťanov, no obrovské množstvo pohanských chrámov a modiel. Raz sa stalo, že nastalo obdobie bez dažďa a veľké sucho. Pohanskí kňazi prinášali obety modlám, ale katastrofa sa nezastavila. Porfirios ale vyhlásil pre všetkých kresťanov pôst, ktorý začal vsenočným bdením, a s drevom kríža prešiel počas noci celým mestom. A zrazu sa obloha pokryla mrakmi, zahrmelo a spustil sa hojný dážď. Vidiac tento zázrak, veľa pohanov zvolalo: „Kristus je pravý Boh!“ Po tejto udalosti bolo pokrstených 127 mužov, 35 žien a 14 detí, a neskôr ďalších 110 ľudí.
Ale pohania stále utláčali kresťanov – vylúčili ich z verejných funkcii a zaťažili daňou. Porfirios a metropolita Ján z Cezárey preto šli do Konštantínopolu požiadať cisára o ochranu. Prijal ich Ján Zlatoústy a poskytol im účinnú pomoc. Ján a Porfirios boli predstavení cisárovnej Eudoxii, ktorá v tom čase bola tehotná. „Vezmite nás pod svoju ochranu,“ povedali biskupi cisárovnej, „a Pán vám dá syna, ktorý sa stane kráľom ešte za vášho života.“ Eudoxia veľmi túžila mať syna, lebo predtým sa u nej narodili iba dievčatá. A naozaj, po modlitbe svätých sa narodil dedič. Okrem toho cisárovná dala hierarchom finančné prostriedky na stavbu nového chrámu, ktorý bol postavený v pásme Gazy na mieste hlavného pohanského chrámu. Porfirios na sklonku života uvidel celé mesto Gaza obrátené na kresťanskú vieru, ale to bolo ovocím mnohých jeho námah, utrpení a slzavých modlitieb k Bohu. Prostredníctvom modlitby robil početné zázraky a uzdravenia. Svoje stádo viedol 25 rokov a zosnul v roku 420. Jeho ostatky dodnes spočívajú v Gaze.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
